Ako som už spomínala, dnes napíšem 11. časť Fraud. Celkom sa na ňu teším ale baví vás tento komix ešte? Lebo ja neviem pripadá mi to ako keby to bavilo len pár ľudí. No nič, tak znova opakujem už 11 krát click na c.č a príjemné čítanie! :D :)


Na další deň...


A bol znova ponedlok čo znamenalo že sa išlo do školy. Molly mala naozaj krče v bruchu. Bála sa, ako to bude dalej s Lilien. Ale, čo ju veľmi prekvapilo bolo to, že si ju Lilien ani nevšímala. Takže tento deň Molly prežila normálne.

Po škole sa jej ale domov ísť ešte nechcelo. Zašla si na školské ihrisko kde už poriadne dlho nikto nechodí.

Tak dlho sa nešplhala na šmýkalku, že už aj zabudla aký je to pocit. Ale bol to dobrý pocit. To môžete vidieť aj s Mollynho úsmevu.

Keby sa tak dali vrátiť časy... S ockom by som si užila posledné chvíle... Svoje detctvo by som si užila viacej... Poslúchala by som rodičov a nerobila by som im starosti... Viac by som sa rozprávala s babkou... A ako je to teraz? Pff... Mama je preč a ani neviem kde, ocko si našiel druhú a o mňa nejavý žiaden záujem, stratila som najlepšiu kamarátku s ktorou som prežila dectvo a teraz sa vraciam k svojej bake a snažím sa o to aby sme spolu vychádzali... Všetko sa mi rúti rovno pred očami...

Pri tolkom zamýšlaní si ani nevšimla že ju dlhší čas niekto pozoruje. Blake... Rýchlo sa šmykla dolu a prisadla si k nemu.

Ahoj Bruce. Čo tu robíš? Ty chodíš do tejto školy? Nie nechodím. Zatial. Ale moji rodičia ma sem chcú dať. Tak som si to sem prišiel obzrieť. Na tej šmýkalke si bola nejako zamyslená. No to hej...

Molly nieje ti nič? Si nejaká zvláštna. Aj ked som sa stebou rozprával prvý krát. Bruce ale tak proste určite poznáš rodinné problémy... Bruce sklopil zrak do zeme a dlho nikto nič nepovedal.

Zrazu sa k Molly niekto blížil. Ach nie! pomyslela si Molly a pozerala sa na osobu ktorá k nim prišla.

Bola to pani učiteľka Songová. Najhoršia spomedzi všetkých učiteľov a učiteliek. Ehm!!! Čo tu robíte?! Dnes som všetkým jasne povedala že na ihrisku nemá nikto čo hladať! Molly na túto výstrahu zabudla. Dnes na ihrisko nemal ísť nikto, lebo sú tam ževraj skunky ktoré vydávajú nepríjemný zvuk a ich pach je horší ako 13 smradošov. Bruce sa ihned postavil a zastával sa Molly aj seba. Prosím vás noa čo že sme tu! Je to naša vec. A nechápem prečo by sme tu nemohli byť. Mladík môj ty si si dnes sedel na ušiach?! Ja som jasne povedala že... Pani učiteľka! Ospravedlňte ho prosím! On je tu nový a dnes v škole nebol tak nevedel čo sa deje. To ja som sem išla. Na vašu výstrahu som úplne zabudla. Čakám od vás trest. Zastávala sa Molly Bruca.

Molly máš šťastie že si sa priznala. Ale už ma láskavo počúvaj! A nerob si čo chceš! Nedám ti žiadny trest ale dávaj si na to už pozor.

Molly sa chcela zdvihnúť a odísť ale pri toľkom štastí čo má ona stretla Lilien. Aaaa Lilien čo tu ty robíš? Aj ty si si dnes sedela na ušiach? Nie pani učiteľka ja som len prišla za mojou najlepšou kamarátkou. povedala Lilien a usmiala sa. " Tak túto ja počúvať nemusím" ticho si povedala Molly a chcela odísť.

Hej kde idete?! To ste natoľko namyslený že sa somnou nemôžete ani porozprávať? Daj mi pokoj Lilien! Prac sa s môjho života! Odíd tak rýchlo ako si prišla! štekla na Lilien Molly a nevenovala jej ani jediný pohľad.

Dolu pri schodoch zastavili a pustili sa do reči. Bruce ja už musím ísť. Maj sa pekne. Nie! Počkaj Molly! Aj vtedy prvý krát ked som ťa stretol si sa ponáhlala. Venuj mi aspoň chvíľku. Myslím si že by sme sa mali lepšie spoznať. Ale Bruce ja fakt musím! Babke som ani nezavolala určite sa o mňa strachuje. Toto si hovorila aj minule. Táto výhovorka na mňa už nezaberá! Prosím! Dám ti pokoj. Dobre môžeš ísť domov... ALE... Pôjdeš somnou zajtra von. No táák dobre! :) Som rád že ťa ešte uvidím. Dobre ale pokial ma chceš zbaliť, vopred ťa upozorňujem že som zadaná. Po tejto vete sa Molly otočila a išla domov. Bruce na ňu len zazeral. Takže ona má frajera... Pche! Určite je to ten sukničkár Blake!

Molly mala naponáhlo. Už sa zotmievalo a babka doma už určite chytá hisáky! Ale tak to vôbec nebolo. Molly rozvorila dvere a pred nimi ju čakala usmievajúca sa babka. Ahoj Molly! Mám pre teba prekvapenie!

Zaviedla ju pred dvere do ktorých jej nikdy nedovolila vstúpiť. Vlastne, akoby aj mohla ked boli vždy zamknuté. Tak Molly, teraz ťa pustím do tejto izby. Neviem ako zareaguješ ale...

Babi, čokoľvek chceš povedať, nepredlžuj to. Anna sa na Molly usmiala, dala klúčik do dverí, potočila a otvorila...

Molly vošla do nádhernej izby. Ale stále nechápala prečo jej túto izbu Anna nechcela ukázať. Je tvoja...

Molly tomu nechcela uveriť. To vážne?! Vážne. Tvoja mama mi poslala nejaké peniaze a ja som tiež priplatila a takto sme ti spravili izbu. Molly sa nevedela vinadakovať. Ale spomenula aj to o jej mame. Že jej dnes večer musia zavolať. Ale Anna na túto tému nechcela hovoriť a tak hned nahodila inú. A máš tu aj vlastnú kúpelňu. Molly sa rozbúchalo srdce a ihned sa rozbehla do dverí ktoré tam ešte boli.

Molly výskala a radovala sa ako malé decko. Má vlastnú kúpelňu a k tomu ešte akú krásnu!

Potom ju ale babka volala aby jej išla niečo zahrať na klavír. Mala tam aj klavír lebo ked bola malá zúčstňovala sa rôznych súťaží čo sa týkalo klavíru. Dúfam že som všetko nezabudla. poznamenala Molly.

Hrala ale prekrásne. Presne tak ako malá. Ani si nevšimla že babka už dávno nebola v izbe. Ale Molly bola natoľko zahrabaná do melodii klavíru že zabudla ne všetky starosti a všetky zlé veci...









Super!! budu číst!