



Bolo ráno. Viola ležala na posteli sama.

Zobudila sa a sadla si na okraj postele pri čom si podopierala tvár rukami.

V hlave jej vŕtalo jedno. Kde odišiel Hanz? Zobudí sa a jeho nikde? Už ma nechce? Zdám sa mu škaredá? Určite si našiel inú! Dobre som hovorila... (šŕŕŕk!) -zaškŕkalo Viole v bruchu. Ja som ale hladná! Musím sa ísť pozrieť do Hanzovej chladničky. Hádam mu to nebude vadiť... Viola dala na seba zebrovaný župan a smerovala do kuchyne. Predsa nemôže chodiť po dome nahá. Čo keby ju niekto načapal?

Nič, nič, nič, ááá steak s hráškom a so zemiakmy... Nóóó ale keď nemám na výber... Viola zobrala z chladničky jedlo a zatvárala chladničkové dvere. V tom si ale všimla na dverách chladničky prilepený papierik.

A ako sa ti mám oňho postarať? Mám si ho zobrať do bytu? To som povedala len tak... Debil... Mrmlala si hneď Viola.

Keď dojedla, chcela sa ísť prezliecť, no presne v tom vošiel do izby Brush. Začal na Violu štekať. Ach! Ešte teba vyvenčiť! Čakaj, idem sa prezliecť. Viola sa rozprávala s Brushom ako keby jej rozumel.

Viola išla s Brushom do starého parku kde sa väčšinou chodí venčiť. Brush! Nepleť sa mi pod nohy!!! Skríkla Viola na Brusha.

Viola sedela v parku na starej lavičke a pozerala sa na psa ako hrabe jamu.

Keď dohrabal, prišiel k Viole a zase na ňu začal štekať. Brush! Prečo zase štekáš? Veď nič iné okrem toho nerobíš! Čo chceš?

Echrm! Ahoj! Máš nejaký problém s tvojím psom? Čo? Viola nechápala prečo ten chlapík na ňu hovorí. Nechápem... Prečo by som mala mať s ním problém? Lebo na teba šteká. Určite na teba nešteká len tak bezdôvodne. Vieš, možnože si od teba takýmto spôsobom pýta jesť. A vy ste aký múdry! Viete mám to už odskúšané. Inak, ako sa voláte? Ja som Charles. Charles sa s Violou začal rozprávať.

Ja som tu s mačkou Borkou. Mám ju strašne rád. Chodievame sem skoro každý deň, keď je dobré počasie. A ty? Čo ja? Jááj no vlastne, ten pes nieje môj ale môjho priateľa Hanza. Hanza Doorwasha. Doorwasha? To je tá rock star nie? To si robíš srandu! To vážne? Ano!

Haf haf haf!!! Mňaúúúúúúúúúúúúúúúúúú! Chchchchchch!!!!!

Brush!!! A už toho mám akurát tak dosť! Okamžite prestaň štekať na tú mačičku!!! rozčulovala sa Viola pri pohľade na Brusha ktorý štekal na nejakú ryšavú mačku. Borka! To je moja mačka! Charles si rýchlo svoju Borku zobral na ruky a utekal od Brusha ďalej.

Ty si zlý zlý neposlušný pes! Už nikdy s tebou nepôjdem na prechádzku a zostaneš vnútri sám až do kým nepríde Hanz! karhala Viola Brusha. Ten len sklopil uši do zadu a ako keby rozumel, zaskňučal.

Óóó tá je zlatá! Chúďatko malé. Ospravedlňujem sa. Ten pes sa nevie správať.

Viola s Charlesom sa pozerali na ustráchanú Borku ktorú Brush svojím štekaním vystrašil. Bola schúlená pri ich nohách a celá sa triasla.

Charles si Borku zobral na ruky. Borka zatvárala očká a výrazne zamňaukala.

Vážne sa ti za Brusha ospravedlňujem. Hanz si vychoval veľmi zle ale čo ho dá do útulku? Na to ho má príliš rád aj keď ja ho tiež moc nemusím. Už je to dobre Viola. Ten pes za svoje chovanie nemôže. Nechápem Hanza. Myslel som si, že je to bezchybný človek ktorý dokáže všetko najlepšie. Ale, predsa sa mi osvedčilo to staré porekadlo: Nikto nie je dokonalý. No dobre... My už musíme ísť. Počkaj! Nedáš mi tvoje telefóne číslo? Len tak na pokecanie teraz sa dosť nudievam. Charles teda Viole nadiktoval svoje číslo a Viola si ho zapísala na ruku perom, ktoré vždy nosí zo sebou pre istotu.

Charles si Borku dal vyššie na plece a znova ju pohladkal. Okey Viola. My už musíme ísť. Tak ahoj. Ahoj Chrales, rada som ťa spoznala. Charles ju obmenil úsmevom a zakývaním, potom sa stratil za uličkou.

Brush k Viole potom pribehol a Viola sa k nemu otočila. No Brush, zase taký zlý si neni. Poď, ideme domov.

Vtom ale Viole niekto zavolal. Ahoj Viola. Tu je Paulína. Prosím ťa, nemáš čas ísť do Bridgeportu na kávu do našej obľúbenej kaviarni? Ehm... No dobre teda a kedy? Najlepšie by bolo nejako teraz. Fúú teraz? No dobre, čakaj o hodinu som tam.









Hanz mi príde tak trocha divný, že s ním vydrží....Ale na Violu ešte stále dobré. Ten Charles, no ja neviem príde mi to, že si moc nerozumejú ale to sa hádam ešte vyvinie a ona si zapísala JEHO číslo? Nemá to byť náhodou naopak? Ale, no dobre. Moderná doba.
No, tento diel som si rada prečítala, som zvedavá čo v Bridgeporte. Že by jej tá Paulína chcela niečo povedať? Niečo dôležité? Hm. 