


Nastal deň, kedy mal byť ples na výročie Modern company. Viola si obliekla šaty ktoré si vybrala s pomocou Paulíny a Kristíny. Kristína mala zase naozaj krásne šaty a dokonale sa na ňu hodili.
Dohodli sa, že prídu k Paulíne a odtiaľ pôjdu do hotela, kde sa to malo celé konať. Lenže ked im po dlhej dobe nikto neotváral, rozhodli sa teda že vstúpia aj bez povolenia.

Viola sa hned pozrela na smer - kuchyňa v očakávaní, že sa Paulína zase bude niečím napchávať. Pauli, si tu?! skríkla Viola a čakala na odpoved Paulíny ktorá však nedochádzala. Ako sa však oby dve zľakli ked na sedačke uvideli...

...babku, ktorá pozerala telku. Vôbec sa ale nepozrela, kto prišiel. Zdalo sa že menej počula, lebo aj televízor bol dosť nahlas.

Tentoraz sa chystala povedať niečo Kristína, ale prerušil ju dupot zo schodov. Konečne... Bola to Paulína ktorá bola oblečená celá v ružovom.

Babi, tak potom nezabudni. Prídem až neskoro večer, možno až ráno alebo sa môže stať že prídem až zajtra poobede. Stará žena na Paulínine slová vôbec nereagovala a tak Paulína pochopila, že nepočula. A tak musela celú vetu zopakovať znova. Našťastie, tento raz to počula a len prikívla.

Paulína sa blížila k dievčatám, ale zastala pri poličke s knihami. Tam sa za ňu snažila schovať, aby dievčatá nevideli jej šaty. Asi si uvedomila že sú oproti ich šatom otrasné. Kto to je? Tvoja babka? Jaj, no ano. Nemohla splácať svoj byt a tak sa nasťahovala ku mne. Dohodli sme sa, že mi nemusí nič platiť, len mi bude variť a upratovať... A éhm... Nemohli by ste ma nachvíľu počkať? Tieto šaty sú oproti tým vašim..... Prosím ťa prestaň! Ved sme ich ani nevideli. Tak ich radšej ani nechcite vidieť. No na to dievčatá nemali náladu a tak Paulínu chytili za ruku a viedli ju preč z bytu. Báli sa totižto, že budú meškať, pretože išli k Paulíne aj tak dosť neskoro.

Pred hotelom nebol ani jeden človek. Znamenalo to dve veci. Bud prišli príliš skoro, alebo príliš neskoro. Skôr boli za možnosť druhú. Vošli do veľkej predsiene kde boli schody, napravo veľké dvere a naľavo dvoje dvere. Pravdepodobne záchody. Na sedačke sedelo malé dievča a Kika a Viola ju dobre poznali. Bola to malá Lena. Takže Charles si ju zobral zo sebou.

Lena na ne vypúlila očia už z diaľky na ne prehovorila. Konečne ste prišli! Oco vás už čakal. Bál sa že neprídete a tak ma poslal sem. Aby som dohliadla na to, či prídete. (Takže už je to jasné. Je to jeho dcéra ked mu hovorí oco! Ale ako je to možné? Taký mladý človek má decko?!) pomyslela si Viola a potom nahlas povedala. Aha, no a kde teda máme ísť? :-D Podte za mnou. Lena sa postavila a viedla dievčatá do tých veľkých dverí napravo. Vošli do veľkej sieni plnej ľudí a samozrejme, všetky pohľady upreli na ne. Lena ich nasmerovala kde si majú sadnúť a potom si ona sadla za ne.

Prišli práve v čas. Na veľkom pódiu sa rozsvietili svetlá a paparazi si pripravili svoje foťáky. Na pódium vyšiel nejaký starček a predniesol niečo v tom zmysle, že majú privítať spolumajiteľa Charlesa .....

Všetci začali tlieskať a potom sa Charles pustil do svojej reči. Nikomu ale neušlo že sa stále pozeral na Violu. Tej to bolo trápne a tak sa snažila pozerať niekam inam. Tak s tohto bude pekný titulok do novín. Charles, spolumajiteľ spoločnosti Modern company sa počas svojho prednesu celý čas pozeral na neznámu ženu. Žeby to bola nová láska? Tak s toho by sa Andrew asi zbláznil keby zistil, že tá žena je Viola.

Nakoniec odovzdal slovo svojej sestre. Ešte aj ako schádzal z pódia sa pozeral na Violu. Tá zase cítila že má líca červené ako chili paprička a tak radšej uhla pohľadom. "Kedy sa konečne na mňa prestane pozerať?" vŕtalo jej hlavou a to pokukovanie jej bolo značne nepríjemné.

...Takže teraz je na čase, aby som vyhlásila najpilnejšieho pracovníka. A ním alebo ňou sa stáva... Krisína............!!! Kristína lapala po dychu. Nemohla tomu uveriť, že ju vyhlásili za najpilnejšiu pracovníčku.

Pozvali ju na pódium aby niečo povedala. Kristína tam vykecávala a vykecávala, hovorila samé zbytočnosti a publikum to vôbec nezaujímalo. Musela ju prerušiť Charlesova sestra a poslať ju na miesto. Potom ešte dodala, že sa teraz všetci presunú na poschodie, kde sa najedia a potom sa vrátia sem a budú tancovať. Zatiaľ si majú premyslieť a dohodnúť, s kým budú v páre. Musí to byť ale tak, že muž zo ženou budú tancovať. Viola sa pri tomto nápade zľakla, lebo mala taký pocit, že bude tancovať s Charlesom.

Viole sa strašne chcelo na záchod a tak poprosila Kristínu, či by na ňu nepočkala. Tá sa samozrejme snažila vykrúťiť, že nemôže lebo, lebo a lebo... No tak! Prosím! Ja to už vážne nevydržím a takto sama tu nechcem byť. Prosím. Ale Viola ja musím ísť za Paulínou a musím si vybrať partnera na tancovanie. Ved to musím aj ja! No tak prosím.

Tak ja ťa tu počkám. ozval sa niekto pri nich. Oby dve sa na toho človeka pozreli a Viola sa skoro zbláznila. Zase Charles. Kristína sa tomu potešila a ešte pri odchode na Violu mrkla. Viola s toho 2 krát nadšená nebola. To by radšej išla sama a nepotrebovala by nikoho, kto by na ňu čakal.

Rýchlo otvorila dvere od záchodov a vošla. Tak jej odlahlo ked pri sebe nemala Charlesa. Na záchod sa jej išlo trošku tažšie. Ved v takých šatoch. :-D Umyla si ruky a pozrela sa do zrkadla. "Tie vlasy mám otrasné ale aspoň šaty mám dobré. Dúfam že nebudem tancovať s Charlesom! A ked ano, jednoducho ho odmietnem. Ale čo to trepem? To je jasné že to nespravím..." rozmýšlala Viola. Chystala sa otvoriť dvere, už ich aj mala otvorené ale...

... zakopla o svoje šaty a už sa rútila na zem. Stihla sa ešte trochu pridržať dverí ale to jej vôbec nepomohlo. Už sa videla ako leží na zemi a je celá doudieraná.

Zavrela oči a napružila ruky. Aké však bolo jej prekvapenie, ked otvorila oči a ocitla sa v Charlesovom náručí. Normálne by sa mala s toho radovať, že nepadla a niekto ju chytil. No v tomto prípade by bola Viola radšej spadla. Charles sa pri ňu nejako nebezpečne nakláňal a Viola sa snažila odtlačiť. Ale nešlo to, lebo bola úplne napchatá pri dverách. "No to som teda dopadla!" pomyslela si a snažila sa s jeho náručia vykrútiť.









Wow uzasne !!!