Po stráášne dlhej dobe je tu dalšia časť... Neviem či sa vám bude páčiť, navyše je trochu kratšia. Dávam vám sem aj kúsok z minulej časti, lebo väčšina si už asi ani nepamätá ako sa to naposledy skončilo.



Zavrela oči a napružila ruky. Aké však bolo jej prekvapenie, ked otvorila oči a ocitla sa v Charlesovom náručí. Normálne by sa mala s toho radovať, že nepadla a niekto ju chytil. No v tomto prípade by bola Viola radšej spadla. Charles sa pri ňu nejako nebezpečne nakláňal a Viola sa snažila odtlačiť. Ale nešlo to, lebo bola úplne napchatá pri dverách. "No to som teda dopadla!" pomyslela si a snažila sa s jeho náručia vykrútiť.

S obrovským šťastím sa jej to podarilo a hneď sa rozbehla na poschodie, do jedálne za ostatnými. Charles za Violou nešiel, asi bol omráčený s toho, čo sa práve udialo. Možno si len myslel že sa mu Violu podarí uloviť, a keď sa tak nestalo, zostal s toho celý pomýlený.
Viola sa poobzerala po miestnosti plnej ľudí a hľadala si miesto na sadnutie. Všimla si Kristínu a Paulínu, ako si niečo medzi sebou šuškajú a pozerajú sa na ňu. A tak teda zrýchlila a blížila s k nim. Bola zvedavá čo si to medzi sebou hovoria. Určite si vymýšlali všelijaké teórie o tom, čo sa medzi ňou a Charlesom stalo.

O čom sa tu bavíte? Pokiaľ si myslíte že sa niečo stalo, tak sa veľmi mýlite... spustila hneď Viola, nečakala na ich odpoveď a začala im rozprávať to, čo sa stalo sňou a Charlesom. Keď svoje rozprávanie ukončila, dlho na ňu tie dve len tak zízali. V podstate jej na to nič nepovedali, otočili sa k sebe a začali sa o niečom rozprávať. "Ach, veď dobre... Nebavte sa somnou..." pomyslela si Viola a zrak jej padol na Charlesa, sediaceho pri svojej sestre. Ani si neuvedomila, že už je v miestnosti.
Všetci sa poriadne najedli a napili - teda, len podaktorý medzi ktorých určite patrí Kristína a to myslím s tým pitím. Potom sa väčšina ľudí pobralo dolu, do veľkej sály kde mali predtým niektorý príhovor. Stoličky tam boli odpratané pri stenách a tak získali obrovskú plochu na tancovanie.

Na parkete bolo dosť veľa ľudí. Niektorý ale zostali v jedálni a asi sa ešte stále napchávali jedlom. A kto nemohol chýbať na parkete? Samozrejme Kristína ktorá bola poriadne napitá a bolo to na nej vidno.

A ktože nám netancoval? To je veľmi ľahké... Viola s Charlesom. Asi sa im nechcelo, skôr by som sa priklonila k tomu, že nemali ským tancovať... Teda, mali... Keby tancovali spolu, ale Charles akoby vycítil, že sním Viola nechce tancovať.

No dlho nesedeli... Všimli si ich ostatný tancujúci a hneď ich pozývali do tanca. Na veľa na veľa ich presvedčili a tak Charles chytil Violu za ruku a ťahal ju za sebou medzi ľudí.

A presne vtedy ako prišli na parket, začala hrať pomalá pieseň. Viole začalo rýchlo biť srdce, lebo mala tušenie čo sa stane. Pri najhoršom ju Charles pozve do tanca, bude sa ju snažiť obchytkávať a nakoniec sa odváži dať jej pusu. Viola mu dá facku, utečie preč a na další deň si bude čítať v novinách článok o nej a Charlesovi, Andrew sa sňou rozíde, Viola zostane sama a Charles sa bude uchádzať o jej priazeň. No Viola ho nebude chcieť a on ju bude otravovať do konca svojho života... A pri najlepšom ju pozve do tanca, trochu sa sňou pozhovára, po tanci ju nechá ísť a všetko bude v poriadku. Tak by to aj mohlo byť. No scenár bol iný, s každého rožka sa stalo troška.
Pozval ju do tanca a začali sa spolu rozprávať. Viola bola trochu viac zvedavá a tak sa ho vypytovala na jeho dcéru Lenu. Vedela, že by sa do toho nemala starať, ale zvedavosť bola silnejšia. Keď sa ho na Lenu spýtala, vzdychol si a bez námetov sa pustil do rozprávania. Keď som mal sedemnásť, zamiloval som sa do jedného dievčaťa ktoré bolo tak isto staré ako ja. Každý deň som ju vídaval na zastávke a tak sa postupom času z nás stali dobrý kamaráti, a ako som ja chcel, stal sa z nás aj párik. Lenže potom sa stalo niečo nečakané. Poznali sme sa asi pol roka a ona... Otehotnela... Nechcel som veriť tomu, že budem otec... Naši rodičia na nás naliehali, aby sme sa vydali, že tak to bude lepšie a začneme spolu žiť... A tak sa aj stalo. Rodičia nám kúpili dom v ktorom práve bývam, nasťahovali sme sa tam a o dva mesiace na naše sťahovanie moja manželka porodila. Narodila sa nám dcéra a dali sme jej meno Lena, teda, ja som chcel aby sa volala Lenka, lenže manželka tvrdila, že Lena bude umeleckejšie meno... Keď mala Lena 4 roky, manželka zomrela... Vracala sa s práce a niekto do nej napálil autom... Na mieste bola mŕtva... keď Charles dorozprával, smutne sa na Violu pozrel... Tá nevedela čo mu na to povedať... No nakoniec ju niečo napadlo. Fakt neviem čo ti mám na to povedať ale... Je mi to ľúto... Len to máš teraz koľko rokov keď Lena je už taká veľká? 26... Lena má 9 rokov... Je to strašne zlaté decko a je veľmi múdra, po mamine. Charles sa usmial a vtedy presne skončila pesnička. Viola sa pri Charlesovi cítila veľmi dobre a tak si sním chcela zatancovať ešte raz. Tento krát na veselšiu pesničku.

Bavili sa spolu, rozprávali sa spolu a smiali sa spolu. Bolo im tak dobre, pripadali si ako najlepší kamaráti. Viola sa zbavila všetkých pochybností o tom, že je Charles, divný alebo tak málinko preskočený. Len sa nedokáže poriadne vyrovnať s manželkinou smrťou a ona to dobre chápe...









:O úžasné , ten príbeh o jeho žene je tak isto perfektný :) :) wáááw