2. července 2012 v 13:48 | Cilka
|
Ako ste si mohli všimnúť, je tu nový dess. Robila mi ho
MissKaki a podľa mňa je nádherný! Poviem vám, keď som ho prvý krát zbadala, pozerala som na neho s otvorenými ústami. Fakt krása!
No ale teraz už prejdime k tomu, načo je tento článok. Next part is here, click on whole article and go reading!
Viola sa zadívala na Andrewa a sadla si na posteľ. Chvíľku na neho pozerala len tak, bez akéhokoľvek výrazu, ale potom sa na neho usmiala. Chce ju zoznámiť so svojou rodinou, to znamená, že s ňou chce mať niečo do budúcnosti. "Áno, rada Andrew." Andrew si odfúkol. "Fú... Som rád že chceš ísť. Čo takto zajtra? Ale zober si aj plavky, býva pri pláži."
A tak teda šli. Hneď na ďalší deň. Viola si pobalila veľa vecí, veď na 3 dni a navyše bude v novom meste, musí tam ukázať všetky svoje šaty na ktoré je pyšná. Kufre si zatiaľ nechali v aute a blížili sa k dverám. Andrew zazvonil a už len čakali kým im niekto príde otvoriť. Viola chytila Andrewa pod pazuchu a začala pociťovať stres. Nevedela, ako ju budú brať jeho rodičia. Budú sa mať radi, alebo sa budú nenávidieť? Ešte viacej ju však znepokojoval Andrewov výraz. Tváril sa tak priblblo... Liezol jej na nervy, nikdy sa takto neškeril! To sa tak teší na svojich rodičov?

Prišla im otvoriť Andrewova mama. Bola skromne oblečená, nebola vôbec namaľovaná, vlasy mala vzadu zapnuté a po dome sa šírila úžasná vôňa jedla. Andrew sa hneď zvítal so svojou mamou, tá ho s radosťou objímala a stále si niečo brblala popod nos. Andrew sa len smial a tiež niečo trepal. Viola sa cítila strašne trápne, nikto si ju tam nevšímal. Až potom sa s ňou do reči pustil Andrewov otec. "Tak vitaj dievča! Ema ťa už dobre dlho očakávala, tak isto aj ja. Konečne viem ako vyzeráš. Mimochodom, moje meno je Mišo." "Teší ma, Viola." Podali si ruky a čakali kým sa Andrewova mama doobjíma so svojím synom. "Ahoj. Volám sa Ema, ty sa voláš Viola však?" Viola prikívla. Hurá! Ona si ju všimla. Celú si ju premeriavala až jej to bolo nepríjemné. Keď sa všetci pozvítavali Ema ich všetkých pozvala do jedálne najesť sa. Vraj im uvarila nejakú dobrú špecialitu. Cestou tam stále držala Andrewa za ruku a Viola musela ísť ako posledná. Čo to tá krava robí? Určite je na Andrewovi závislá. Závislá mamička na svojom synáčikovi. Ach, ešte toto mi tu chýbalo... -pomyslela si Viola.

Jedlo bolo vynikajúce, všetci boli ticho a len si ho vychutnávali. A kto potom to trápne ticho prerušil? Ema... "Tak Viola, povedz mi niečo o sebe." povedala a usmiala sa na ňu. No bolo vidieť, že to bol nútený a falošný úsmev. "Hm... A čo by ste chceli vedieť?" "Tak začnime trebárs tým, kde pracuješ." "Vo firme modern-company v Bridgeporte... Pracujem na dôležitých objednávkach, vypĺňam rôzne papiere a takéto veci." Ema bola ticho. Pomaly si dávala do úst jedlo a Viola čakala, akú otázku jej položí ďalšiu. "A máš nejaké domáce zvieratko?" čože? Načo jej bude takáto nepodstatná informácia? To sa jej mala radšej opýtať na jej bývanie, na to, ako sa s Andrewom spoznali... Ale dobre, odpovie jej. "Nemám."

"Ale mala si. Brusha, psa." ozval sa Andrew. "No áno, ale toho som mala. Tvoja mama sa pýtala na to, čo je aktuálne." Do rozhovoru Violy a Andrewa sa zamiešala aj Ema. "A toho psa si mala koľko rokov? Niekto ti ho daroval alebo...?" Pane Bože... To čo sú za otázky? Asi nevie čo sa má pýtať! Tak sa pýta úplne hlúpe veci. To nech je radšej ticho... "Psa mala krátko, zobrala si ho od svôjho bývalého." Viole zabehlo... Mala sto chutí postaviť sa a jednu mu vypáliť. Necíti sa? Prečo tu kecá také somariny?! Všetci boli potom už radšej ticho, lepšie než zase vypotiť nejakú somarinu.
Keď sa najedli, Ema ich poslala hore, na poschodie aby sa išli vybaliť. No oni mali kufre ešte stále v aute, tak museli ísť pre ne.
Izba bola malá, nábytok starý, ale zato to tam vyzeralo útulne. Andrew si hneď ľahol na posteľ, vraj bol príliš unavený z cesty. Viola postávala pri dverách a pozerala na Andrewa. "Čo je? Poď ku mne." pozval ju a tak šla.
Chytil ju okolo pása a začal hovoriť. "Rozmýšľal som, čo by sme teraz asi tak robili. A pretože je tu blízko pláž, mohli by sme tam ísť, no nie? Čo ty na to?" Viola súhlasila a dala mu pusu. "Len ťa musím ešte dnes vyhrešiť! To čo malo znamenať pri stole?! Prečo si Eme povedal že to bol pes môjho bývalého?! Vieš ako trápne som sa cítila? Toto mi už prosím ťa nerob." "Ach dobre, prepáč nevedel som že ťa to tak naštve." Viola sa upokojila a potom sa tam spolu maznali. Rozhodli sa obliecť do plaviek, Andrew išiel povedať rodičom kde idú a Viola sa zatiaľ chcela prezliecť.

Viola si nevedela nájsť plavky, pretože Andrew jej ich rýchlo šlahol do kufra a tak išla za ním. Zastavila sa pri dverách do obývačky. Oprela sa o zárubňu a chcela sa Andrewa spýtať na tie plavky. No ten tam nejako horlivo diskutoval zo svojou mamou a Violu si nevšímal. Aj sa ozvala, ale Andrew ju nepočul. Niečo tam vysvetľoval Eme. Započula tam aj svoje meno a tak ju napadlo "čo takto ich počúvať?". Toto ona nerobí, príde jej to hlúpe, no tento raz bola príliš zvedavá a nedalo sa tomu odolať.

"Mami, proste to pochop. Mňa nezaujíma čo si o nej myslíš, ja ju mám skutočne rád a keď ju spoznáš bližšie, pochopíš. Dobre, možnože na teba prvý dojem neurobila najlepší, ale daj jej ešte šancu." Ema od Andrewa odvrátila tvár a zadívala sa na noviny pred sebou na stolíku. Nahodila smutný výraz a s povzdychom povedala. "Len keď ona mi príde ako nafúkaná panička z mesta. Podľa mňa nieje pre teba vhodná. Skazí ťa a potom budem mať hlúpeho, naivného syna, nie takého, akého som ťa vychovala." Len to tak neprežívaj, podľa mňa je dobrá, tebe sa nepáči žiadna! Ty len také milé, dobručké a tie ktoré nedokážu prejaviť svoj názor. Viola je podľa mňa pre Andrewa tá pravá." povedal Michal a ďalej sledoval telku. Áno, presne tak Mišo! Vy ste môj človek! Len jej dajte.