21. srpna 2012 v 18:14 | Cilka
|
Ako vidím, jeden deň nepridám článok a návštevy hneď klesnú xD. Ale dobre, ja to chápem. V ankete zvíťazil ďalší diel Naive, tak ho tu máte. A potom sem dám pravdepodobne simíkovské príbehy. Už mám aj vymyslený dej na video. A ako ďalší článok by mala pribudnúť siminka na stiahnutie a asi aj budete vedieť ktorá siminka. Pretože bola v tomto komixe. Už viete?
V minulom dieli
Keby však oby dve tušili čo Andrew práve robí, asi by im puklo srdce od smútku. Tých dvoch však nič nezaujímalo. Zabudli na celý svet.... A na všetkých čo mali radi...
------
Z Country klubu odišli bez Andrewa. Nevedeli ho nájsť a tak Ema navrhla aby išli. Že on príde aj sám a toto v žiadnom prípade nieje prvý prípad čo sa im takto stratil. A vždy dorazil domov. Ale Viola nebola aj tak pokojná. Uložila sa do postele ale nespala. Vyčkávala kým bude počuť nejaké zvuky. Hlas Andrewa, že prišiel domov živý a dúfam že aj zdravý. Preto si nechala otvorené dvere a okná. Nakoniec sa predsa len dočkala. Pri dverách počula šramotanie a tak sa hneď postavila z postele a utekala pri dvere. Bolo jej úplne jedno že po celom dome behá len v spodnom prádle.
A naozaj. Andrew sedel pri dverách, hlavu mal sklonenú a mávalo to s ním na všetky strany. Viola sa k nemu hneď vrhla a Andrew ju silno objal. "Kde si bol?!" ustarostene a zároveň nahnevane predniesla. No Andrew bol bez komentára. Viola sa ho pokúšala zdvihnúť na nohy, a naštastie sa jej to podarilo.
Chytila mu tvár a snažila sa mu pozrieť do očí. Ale Andrew sa na Violu nechcel pozrieť. Jediné po čom teraz túžil bol spánok. "Andrew hovor! Kde si bol?!" zopakovala svoju otázku Viola tak isto podráždene a ustarostene ako predtým. Zase nič. Vykašlala sa už na to a viedla ho do spálne.
Viola celú noc nespala. Bola stále hore a pozerala sa na spiaceho Andrewa. Bála sa že jej zase ujde, že ho zase nenájde. Prečo sa tak opil? A kde bol? - toto boli hlavné otázky ktoré Viole stále výrili v hlave. Navyše mala veľké podozrenie že bol s nejakou ženskou, pretože jeho oblečenie páchlo po dámskej voňavke.
Nasledovali raňajky. Viola cez seba prehodila župan a išla do jedálne. Andrew ešte spal a tak sa ho ani neobťažovala zobudiť. "Kde je Andrew?" spýtala sa Ema keď videla do jedálne prichádzať len Violu. "Spí. Včera sa dotrepal domov a bol totálne opitý!" zvýšila hlas Viola a o tej neznámej dámskej voňavke sa radšej nezmienila. Aj tak by jej Ema neverila, Andrew je jej miláčik. Nakoniec sa predsa len doteperil. Neobťažoval sa cez seba prehodiť ani župan a polonahý sa pobral naraňajkovať. Zaslúžil si tým prekvapené pohľady všetkých zúčastnených v jedálni. Zaujímavé ale bolo, že Ema mu nič nepovedala.
"Dnes ste tu posledný deň, je tak?" spýtala sa Ema a pozrela sa na tých dvoch. Prikívli. "Tak by sme posledný deň vašej návštevy mohli ukončiť prechádzkou. Čo vy na to?" Oby dvaja súhlasne prikívli. Prechádzka by bodla. Aspoň teda Andrewovi... Aby si vyvetral hlavu a vysvetlil Viole kde sa včera podel.
Sedeli v obývačke, Andrew sa pozeral do steny naproti a Violu sa snažil nevšímať si. Vedel, že keby sa na ňu pozrel, hneď by na neho spustila spŕšku otázok typu: Kde si včera bol?
Na sedačke si naťahoval svoj chrbát. Strašne ho bolel. Čo to tá Cloey s ním včera stvárala? Dobre si pamätal na včerajšok. Vedel že sa s Cloey vyspal a žralo ho svedomie. Nemohol sa Viole pozrieť do očí. A ona to vycítila že niečo nieje v poriadku.
V obývačke čakali na Emu. Ešte sa obliekala.
"Andrew... Hovor... Kde si bol včera? Hľadala som ťa všade! A môžeš mi vysvetliť tú voňavku od ktorej si smrdel?" pýtala sa Viola Andrewa ešte pokojným hlasom. Kašlala na to že sa ju snaží ignorovať. Musí vedieť čo sa stalo včera. Ale Andrew bol ticho. Až po dlhšej chvíľi podráždene povedal. "Viola na nič zo včerajšku sa nepamätám! Tak ma nechaj na pokoji! Snažím sa rozpamätať!" "Tak sa snaž spomenúť si. Podľa tej silnej voňavky si musel včera zažiť úžasný večer!" zvýšila hlas aj Viola. Andrew už otváral ústa že niečo povie na svoju obranu, keď v tom ich vyrušila Ema.
"Decká, nerada vás rúšim vo vašej pokojnej koverzácii, ale už môžeme ísť." Predniesla Ema s úsmevom. Páni! Ona sa normálne poobliekala a dokonca sa namaľovala! Viola sa nestačila diviť.
V parku sa Viola s Andrewom museli držať za ruky. Nechceli aby si Andrewovi rodičia všimli že niečo nieje medzi nimi v poriadku aj keď Ema už niečo tušila. Predsa len by bolo podozrivé keby išli dvadsať metrov od seba...
Park bol úžasný. Všade vládlo ticho, bolo počuť len ich vlastné kroky a slová. Vzduch tam bol ako v horách, čistý a svieži. K dokonalosti tohto okamihu už len chýbal pokoj medzi Violou a Andrewom. No tí boli na seba naštvaný. Viola za to, že jej Andrew nepovedal kde včera bol, a Andrew za to, že sa ho Viola na to stále pýta.
Zrazu pred sebou zbadali štvor-člennú rodinku. V parku bolo také ticho, že si mysleli že okrem nich tam už nikto nieje. No nič, prejdú okolo nich a pôjdu si ďalej svojou cestou... Ale tak to nebolo...
Hneď ako sa k sebe priblížili, pustili sa do zvítavania. Viola tomu všetkému vôbec nechápala...
"Nazdar Karl! Chlape, dlho som ťa nevidel! Ako žiješ?" skríkol Andrew na chlapa ktorý sa k nemu približoval s obrovským úsmevom na perách.
Ďalej si Viola všimla, ako sa Ema a Mišo pustili do reči s tou ženou a dvomi detmi. Z toho čo si hovorili Viola usúdila, že sú si pravdepodobne rodina. A ona sa cítila... Ako keby tam ani nebola. Ako keby mala na sebe neviditeľný plášť. Zrazu na ňu všetci zabudli... Dokonca aj Andrew, ako si všimla...
Usadila sa preto na najbližšiu lavičku a pozorovala ostatných ako spolu stále diskutujú a Violu si aj naďalej nevšímajú.
Všimla si ale tú ženu čo držala dieťa. Išla s ním k Eme a podávala jej ho. A potom sa blížila k Viole. Konečne si ju niekto všimol!
"Ahoj, ty si určite Viola, Andrewove dievča, však?" Viola sa na ňu pozrela a pár krát zažmurkala. Odkiaľ vie ako sa volá a že je Andrewove dievča? Samozrejme sa jej na to spýtala. "Ach, Ema roznáša všetky novinky najrýchlejšie. Od nej to viem." povedala a usmiala sa. "Určite sa divíš že čo sa to deje však? Sme rodina. Môj manžel a Andrew sú bratranci. Možno neveríš tomu že máme s manželom už dve deti. Karl, a ja... Brali sme sa príliš skoro, možno to nebol najlepší nápad. Museli sme sa zobrať lebo sme čakali bábätko. A jeho rodičia to tak chceli..."
Viola sa pozrela na Karla.
Všimla si aký je mladý. Vyzeral ako model. Nešlo jej do hlavy že niekto ako on má už dve deti...
"Možno Karl vyzerá ako super model, ako super človek... Ale keď sa ti mám priznať, manželstvo s ním nieje prechádzka ružovou záhradou. Ale o tom neskôr. Mimochodom, vôbec som sa ti ešte nepredstavila! Volám sa Agáta." podali si ruky a Agáta sa znova pustila do rozprávania o svojej rodine. "A to dieťa čo som mala na rukách je Victoria. A vidíš to dievča pri Karlovi? Volá sa Sarah... Až príliš sa podobá na svojho otca... Aj v správaní..." Agáta sa odmlčala. Viola mala tušenie že Agátu niečo trápi a tak sa jej na to spýtala. No tá mlčala a len sa smutne usmiala. "O tom neskôr... Vieš Viola, si mi sympatická. Vyzeráš ako dobré dievča, čo takto sa u nás niekedy zastaviť? Mali by sme o sebe vedieť viac keď budeme pravdepodobne rodina." Viola súhlasila a tak jej Agáta nadiktovala adresu. Dúfam že si ju zapamätá. Potom sa rozlúčili a každý si išiel svojou cestou.
Zastavili sa pri ďalekohľadoch. Asi každý sa čudoval že sú ešte tam...
Ema s Mišom sa k nim pobrali a Viola s Andrewom si sadli na lavičku. "Andrew, mám pocit že Agáta s Karlom... No jednoducho..." Ale Andrew Violu prerušil. "A my sa už spolu bavíme?" provokoval Andrew. Viola si vzdychla. "Dobre, vidím že ma neberieš vážne. Ale ak chceš vedieť, pokúsim sa zabudnúť na to, že si mal na sebe dámsku voňavku a doteperil si sa domov totálne opitý. Len teraz sa ťa jednoducho musím spýtať na vzťah Agáty s Karlom." Andrew vystrúhal prekvapivú grimasu. "Odkiaľ vieš že sa volá Agáta a on Karl?" "Čo si ma nepočúval? A bol si načisto slepý? Agáta si ku mne sadla na lavičku a pustila sa somnou do reči. Aspoň ona jediná si ma všimla." odvrkla Viola. "Ale prejdem naspäť k veci. Nemá Agáta problém s Karlom? Nebije ju? Zdala sa mi byť taká... Sklesnutá..."

Andrew prekrútil očami. "A čo ja viem? Nespovedajú sa mi. Je to ich vec, ich problémy... Ja sa im do nich nebudem starať, jasné?" "Nemusíš byť hneď na mňa taký odporný! Len som sa pýtala!" skríkla Viola. "A ako vidím, tak si o mňa načisto stratil záujem! Nemusíme teda spolu vôbec byť!" Viola sa chystala na odchod, no Andrew ju chytil za ruku a naspät ju posadil na lavičku. "Prepáč... Viola... Prosím ťa odpusť mi toto moje správanie... Ale včera som sa strašne opil, ako si si mohla všimnúť a potom sa na mňa lepila jedna ženská... Ale neboj sa! Nič som s ňou nemal!" hneď povedal Andrew keď videl, ako sa na neho Viola pozerá. "Tá voňavka bola od nej, áno, to priznávam ale fakt som ju od seba len odlepil a išiel s kamošmi von, tam sme si sadli za budovu a rozprávali sme sa o svojich problémoch. To je všetko." zaklamal Andrew. Ale ako sa zdalo, Viola na to skočila. "Ach, tak takto to je... Ale už mi to nabudúce nerob. Mala som o teba strach."
Ach, naivná Viola....
Oprela sa mu o plece a chytila ho za ruku. Už zase bolo všetko v poriadku a Andrewovi odľahlo. Nakoniec Ema zahlásila že sa ide ďalej. Mali ešte preskúmať jednu skalku odkiaľ tečie voda.
Viola s Andrewom sa chytili za ruky a znova bolo všetko v poriadku. Mierili spoločne za Emou a Mišom, keď zrazu Andrew Viole povedal jednu veľmi zarážajúcu vec. "Ehm... Viola... Nechcela by si aj ty už bábätko?"
Viola sa z tejto otázky tak zarazila, že zabudla že má chodiť a potkla sa.
Aj keď ju Andrew držal za ruku, Viola sa mu vyšmykla a padla na zem. Nestihla dať pred seba ruky a buchla si čelo o obrubník.
Andrew ju rýchlo zdvihol. "Čo? Andrew, čo sa deje?" spýtala sa ho zmätene keď videla jeho vystrašený pohľad...
A prosila by som vás o komentár, pretože s týmto dielom som si dala dosť námahu. Písala som ho asi 2 hodiny.
Krásne.... Úžasné...... Už sa teším na další diel :)