30. srpna 2012 v 14:02 | Cilka
|
Viem, už včera sa tu mala objaviť 30. časť, lenže včera som bola tak "trochu" vytočená a tak som nemala ani náladu na písanie.
Tento diel je krátky, len taký úvodný diel do ďalšej časti komixu.
V ďalšom dieli tu už bude nová úvodka na čo sa veľmi teším, lebo táto sa mi už nepáči.
V minulom dieli
Andrew ju rýchlo zdvihol. "Čo? Andrew, čo sa deje?" spýtala sa ho zmätene keď videla jeho vystrašený pohľad...
------
Andrew Violu rýchlo zaniesol domov a krv z čela jej poumýval. Našťastie jej tam zostala len malá červená čiarka ktorá išla dokonale zamaskovať make-upom. Ema a Mišo v parku ešte chvíľu pobudli, nechceli si pokaziť nedeľnajší deň Violou. Teda aspoň Ema.
Andrew s Violou sa už balili, dnes nastal deň ich odchodu na čo sa Viola tešila ako malé dieťa. Všetko bolo pobalené, už len čakali na Emu a Miša aby sa s nimi mohli rozlúčiť.
Andrew (inak všimli ste si, že posledné tri obrázky začínam písať na začiatku stále "Andrew"?) si ešte ustielal posteľ a Viola sedela pri ich batožine. Čakanie na tých dvoch sa jej zdalo ako večnosť. Ako sa len potešila keď počula buchnutie dverí a známe hlasy. Domov už volá.
Na terase sa ešte všetci stretli a lúčili sa. Samozrejme, všetci upierali pozornosť na Andrew a Violu si zase nevšímali... Presne tak, ako to aj bolo, keď k ním prvý raz prišla. Trápnejšie sa Viola asi ani nemohla cítiť. V hlave jej stále výrili myšlienky ako odtiaľto rýchlo újsť. A čo... Hádam by si ani nevšimli, že Viola odišla.
Mišo s Andrewom ešte niečo preberal a tak sa Ema nemala s kým pustiť do reči. Jediná jej zostávala Viola a len tak stáť tam a čumieť do blba sa jej nezdalo najslušnejšie... Podišla k Viole a hlboko sa jej zahľadela do očí. Mala veľmi ustarostený pohľad. "Viola, prosím ťa. Nedovol Andrewovi aby urobil nejakú hlúposť. Dosť sa o neho bojím. Vieš, má v povahe vystrájať a bojím sa, že ho neudržíš na uzde." prestala rozprávať a potom sa na Violu usmiala. "Len si ma neželajte keď sa rozídete!" a zasmiala sa. Viole bolo jasné že to myslí zo srandy, ale aj tak z Emy nemala najlepší pocit.
Veci si dali do kufra a naposledy odkívali Andrewovim rodičom. Nastúpili do auta a vybrali sa smerom ---> Bridgeport.
Viola si hlasno oddýchla, keď už boli v dostatočnej vzdialenosti od Emy. Mohla by povedať že aj od Miša, ale ten jej neprekážal. Andrew si Violine vzdychnutie všimol, ale neriešil ho.
Viole jedine bude chýbať Aika a jej super zábavný snúbenec. Bude si musieť na nich od Andrewa vypýtať číslo.
Dorazili do Bridgeportu, do Violininho bytu. Keď doň vošla, z radosťou zapištala a rozbehla sa k svojej posteli.
Tam si na ňu hneď ľahla a zhlboka dýchala vôňu jej bytu. Vôňu spomienok ktoré tu zažila. Svoj byt milovala a za nič na svete by ho neopustila. Taktiež jej vyhovovalo aj mesto v ktorom bývala.
Andrew podišiel k Violininej posteli a oprel si o ňu nohu. "Ach Viola." vzdychol.
Ruku mal opretú o svoje čelo. Sem tam pokrútil hlavou. "Fakt ťa nechápem. Keď si nechcela ísť k mojim rodičom, mala si mi to povedať. Akceptoval by som to. Takto mi to pripadá, akoby si nemala mojich rodičov rada." smutne predniesol Andrew, no Viola na to nereagovala. Už nič o meste Sunset Valley a jeho rodičoch nechce počuť! Ona nerátala s tým, že budú taký divný. Teda, aspoň Ema.
"Ja už idem..." predniesol znenazdajky Andrew. Viola hneď zbystrila. Dobre počula? "Čo? Načo?" nechápavo sa spýtala. Prečo chce ísť Andrew preč? A hlavne kde? Na svoj byt? Lenže načo?!
Ten sa na ňu šibalsky pozrel a povedal. "No čo? Budem ti chýbať?" a zasmial sa. "Chcem ísť na svoj byt. Občas sa tam musím zastaviť a... A zaspomínať." prehodil a žmurkol na ňu. Chystal sa na odchod.
Viola sa za ním pozerala a nechápala Andrewovu reakciu. Vždy sa tlačí len k nej a teraz chce ísť domov. No čo už. Nechá ho ísť. Veď on zajtra určite príde.
Odzdravila sa mu a znova si ľahla na posteľ. "Domov. Sladký domov!" z radosťou vykríkla a prevalila sa na bok. Dnešný deň mala v úmysle celý prespať.
Nádherný