17. září 2012 v 18:04 | Cilka
|
Ako som písala, prvé fotky sú podpísané, ďalej už nie, tak to príliš prosím neberte na vedomie.
Lea-farba textu: ---
Victoria-farba textu: ---
Jane-farba textu: ---
Sophie-farba textu: ---
Točené Leou
"Hola, zdravím vás. Takéto moje natáčanie tu nečakajte stále, ale našla som starú kameru v super stave, a tak ma napadlo vám natočiť niečo z prípravy tohto projektu. Práve sa nachádzam v salóne, kde nás obliekajú a robia nám make-up. Ja už som hotová, ale Victoria ešte nie, ako vidím..."
-
"Oblečieš si to a hotovo!"
"Nie! Nechápem prečo by som nemohla mať oblečené toto!"
-
"Ouč... Nemám ponatia čo sa deje, ale pravdepodobne majú zase problémy s Victoriou. Poďme sa teda na to pozrieť."
"Ideš na ostrov, ostrov kde bude 40° v tieni a ty sa chceš obliecť ako rockerka, ešte mi povedz, že si chceš dať koženné sako!"
"To nie! Ale určite si nechcem dať nejaké hawajské šaty, len aby som ladila s týmito domorodcami, čo tu žijú!"
"Ách! Tak ja sa na teba kašlem! Si obleč hoci aj vreco! A sprav si make-up ako na karneval... Nech sa páči!"
-
"Toto sa mi nepáči. Ideme situáciu omrknúť bližšie."
"Čo sa to tu deje?"
"Ách, Lea! Choď s tou kamerou preč!"
"Až keď mi povieš, čo to má znamenať..."
"Victoria sa nechce obliecť a namaľovať tak, ako by mala! Ide na ostrov, čo si asi tak o nej pomyslí tá pani, ktorú máte prísť navštíviť?"
"Tak sa kašli na ňu. Ona sa bude variť v tom oblečení."
"Ale ja nemôžem! Šéfka sa bude sťažovať, čo sme jej to obliekli! A potom môžeme ísť kade ľahšie..."
-
"Myslím, že je čas vyspovedať Victoriu."
"Prečo si nechceš obliecť to čo máš?"
"Nestaraj sa... A navyše, vidím, že ti to už vysvetlila."
"Tak ti skúsim vybrať niečo iné. Čo sa ti bude určite páčiť. Tvoj štýl, žiadny hawai štýl, dobre? Len už začni poslúchať, lebo sa správaš ako decko..."
"Ale od hentej ... Sa namaľovať nedám..."
-
"Počula si to Jane? To si sa musela s Vicky asi moc pohádať, čo?"
"Ani nie, len ona všetko berie dvojnásobne horšie..."
"Neboj, ju to zachvíľu prejde."
"Ja viem... Ale teraz už naozaj vypadni s tou kamerou!"
"Páči sa ti to?"
"Toto už áno, ďakujem a... Ospravedlňujem sa..."
"To je v pohode. Každý máme svoje muchy ;)."
"Jane, nemohla by si Vicky namaľovať a očesať? Myslím, že sa už upokojila."
"Nie."
"Fajn, ja to zvládnem aj sama!"
"Vicky..."
"Wau! Super Vicky! Vyzeráš úžasne!"
"Som rada, že si konečne spokojná."
-
"Jane, ešte stále si naštvaná?"
"Lea daj mi pokoj. Radšej už choďte."
"Ale dúfam, že keď sa vrátime, budeš už v pohode."
"Pokiaľ bude aj Victoria..."
Koniec Leinho natáčania
----------------------------------
----------------------------------
"Vítam vás pri štvrtom natáčaní Zoznámte sa s... Nachádzame sa na ostrove Slnečné pobrežie a naša prvá návšteva, tu, bude u pani Kaile Swift." predniesla Victoria nadšene do kamery. Lea bola už vyčerpaná a tak si sadla na schody a oprela si hlavu o zábradlie. Navyše jej bolo hrozné teplo. Tie šaty boli hrubšie, než si myslela.
Victoria si tiež sadla na schody pri Leu a pustila sa do rozprávania. "Určite sa divíte, čo má toto znamenať. Sedíme tu už hodnú chvíľu a čakáme na pani Kailu. Zvonili sme, klopali, ale neotvára nám. Dúfajme, že je doma."
A presne ako to Victoria povedala, začuli šuchnutie a otváranie dverí. V nich sa zjavila Kaila, s udiveným výrazom v tvári. "A vy tu už ste? Som to ale ja... Vôbec som nepočula klopanie!" ospravedlňovala sa. Kaila bola už na pohľad zvláštna žena. Mala na sebe oblečené voľné, farebné veci. Pôsobila dokonalým dojmom hawaiskej ženy.
Síce bola trošku pri tele, zdala sa im byť sympatická.
"Poďte teda dovnútra." Pozvala ich a dievčatá sa lenivo zdvihli zo schodov. Dom bol pravdepodobne už dobre starý, alebo nekvalitne postavený, pretože pri prechádzaní po schodoch to riadne škrípalo.
Kaila má dom postavený pri mori, odkiaľ má samozrejme nádherný výľad. Postavený je z plechov, ale za to vyzerá dobre a hlavne mu nesmie chýbať farebnosť.
Vnútro bolo avšak oveľa farebnejšie. Kaila ich usadila na farebné kreslá a čakala na otázky.
"Ľudia o vás hovoria, že ste divná a na svojej záhradke pestujete divné plodiny. Ako je to v skutočnosti?" - opýtala sa Victoria.
"Ach, čo ľudia natárajú. Divná určite nie som, teda, aspoň po duševnej stránke. Jedine tak svojím vzhľadom. Jednoducho mne sa páči takýto pohodový štýl obliekania a takto som to ja. A čo sa týka mojej záhradky... Pestujem tam jedine tak trochu iné plodiny, ktoré nezískate len tak. Za to by mi mohli skôr závidieť." - povedala Kaila a zasmiala sa.
"A prečo ste si vybrali bývanie tu? Pri mori, a navyše v takomto malom domčeku, ktorý je navyše postavený z plechov?" -tento raz sa opýtala Lea.
"Radila by som asi každému ktorému by prospel relax, aby sa sem presťahoval. Je to tu úžasné, a čo sa týka môjho domu... Mám rada malé domy, a prečo je z plechu? Hm... Asi pre to, lebo to bolo najlacnejšie." -jej rozprávanie prerušil smiech. "Ja som inak bývala v Bridgeporte... To by ste na mňa asi nepovedali, čo?"
"To teda nie." zasmiala sa Victoria a spolu s ňou aj Lea.
"Tak nám teda povedzte niečo o vašom decstve, aký ste mala život."
Môj život bol strašný stereotyp... Strašný... Decstvo som prežila tak, ako aj ostatné deti. Nič zaujímavé. Potom prišla škola a poznáte to. Neskôr som si zobrala za manžela môjho spolužiaka zo strednej. Rada na to spomínam. Neuveriteľne sa mi páčil. Aj po vonkajšej stránke, ale aj po tej vnútornej. Na tej predsa najviac záleží. Boli sme spolu 35 rokov... A potom zomrel. Dostal infarkt. Nie je to ešte tak dávno. A potom som sa odsťahovala z Bridgeportu. Potrebovala som oddych... A vtedy som sa dopočula o tomto ostrove. Neváhala som a hneď som sem išla na dovolenku a z dovolenky sa stalo trvalé bývanie. Neľutujem to, milujem to tu a sťahovať sa nemám v pláne. Tu som našla pokoj a šťastie."
Chvíľu nastalo v miestnosti ticho. Prerušila ho hlasno Victoria. "Tak!" pleskla rukami a znova pokračovala. "Rozhovor by sme mali úspešne za sebou, teraz nám prosím poukazujte váš dom."
Chodba do kuchyňe, kúpeľne, spálne a na terasu.
Kuchyňa.
Spálňa.
Kúpeľňa.
Terasa.
Dom zozadu.
A Kailina záhradka.
Po rozhovore sa im Kaila ponúkla, že im ukáže jedno ovocie z jej záhradky. Lea s Victoriou nadšene súhlasili.
Zatiaľ čo Kaila oberala ovocie, Lea s Victoriou ju za chrbtom ohovárali. Celú debatu začala Victoria s tým, že má Kaila nejaký prapodivne veľký zadok. Vôbec im nevadilo, že ich "obeť" stojí, alebo presnejšie povedané -klačí- rovno pred nimi.
Výborne sa na nej zabávali.
Kaila sa po chvíľke k nim otočila s ovocím v ruke. Podala im ho a dievčatá sa na ňu nechápavo pozreli. "Zjedzte to." Síce sa oby dve zatvárili prekvapene, ovocie si dali. Vyzeralo chutne a tak sa do neho bez obáv zahryzli.
Ovocie nemalo žiadnu chuť, ale aj napriek tomu ho zjedli. Celý čas sa na ne prísne pozerala Kaila, takže sa neopovážili povedať, že to už nechcú. Lenže chvíľu po jeho zjedení oby dve na jazyku pocítili divnú chuť.
Zrazu Leu začal páliť jazyk. Nedalo sa to vydržať a tak začala otvárať ústa a chytať sa za hlavu. Musela vyzerať ako blázon, no v tú chvíľu jej to bolo jedno.
O pár sekúnd na to začala na jazyku cítiť Victoria to isté, čo Lea. Oby dve si chytali jazyky a stále opakovali, ako to strašne páli. A Kaila naďalej pokojne stála a pozerala sa na dievčatá.
Keď ich to po pár minútach prešlo, Kaila prehovorila.
"To máte za to, že ohovárate za chrbtom. Dúfam, že ste sa poučili a viac to už nebudete robiť. Nie som síce najmladšia, ale sluch mi ešte slúži! To ovocie sa nemá jesť samé, a navyše surové, lebo sa stane toto... Je to iné ovocie od ostatných. Volá sa ohnivé ovocie. A pre to ho treba pred skonzumovaním uvariť a napokon usmažiť. Nie nadarmo má také meno. Ale aspoň ste o niečo múdrejšie." Kaila dohovorila, zložila si ruky vedľa seba a vzdychla si. "Teraz vám ukážem jeden pozemok, čo sídli neďaleko môjho domu. Je to úžasné kúpalisko. Ja tam veľmi rada chodím, takže vám to tam ukážem. A nebojte sa, pokiaľ so sebou nemáte plavky. Vedľa hneď si môžete nejaké kúpiť."
Čistá, priezračná voda a dokonalé prostredie. Takto to tu vyzeralo. Tento ostrov sa im pozdával čím ďalej, tým väčšmi.
V bazéne oby dve šantili ako malé deti. A k tomu na nich na lehátku dozerala Kaila. Nehovorím? Ako malé deti.
Ale hlavné bolo, že sa zabávali.
Ani sa nenazdali, a pomaly sa zotmelo. Bol čas k odchodu, no im sa vonkoncom nechcelo. A tak sa rozhodli, že dnes na kúpalisku strávia celý deň. Veď predsa, do deviatej večer majú ešte dosť času...
Nevedeli sa dočkať ďalšej návštevy nejakej rodiny. Zase budú o kúsok múdrejšie, a hlavne spoznajú bližšie tento nádherný ostrov.
A poprosila by som vás o komentáre.
Máš u mě hodnocení ;)