Po dlhej dobe pridávam ďalší diel. A ako ste si mohli všimnúť, je tu nový dess! Robila mi ho Nonsiie a som jej za neho veľmi vďačná, pretože je neuveriteľne krásny. Chcela som ho na japonskú tématiku, naozaj je veľmi podarený. Nuž, mám taký pocit, že tento dess tu pobudne dosť dlhý čas.
A kedže už prešlo 10 dielov, je tu nová úvodka. Viem, mohla by byť aj lepšia, lenže takú, akú som ju chcela pôvodnú, ju nemôžem spraviť, pretože by vám veľa prezradila o nadchádzajúcich dieloch.

V minulom dieli

Viola sa za ním pozerala a nechápala Andrewovu reakciu. Vždy sa tlačí len k nej a teraz chce ísť domov. No čo už. Nechá ho ísť. Veď on zajtra určite príde.
Odzdravila sa mu a znova si ľahla na posteľ. "Domov. Sladký domov!" z radosťou vykríkla a prevalila sa na bok. Dnešný deň mala v úmysle celý prespať.
------

Bol zase pondelok a na Violu čakala práca. Ako obvykle - prišla, zapla počítač a pustila sa do vyplňovania rôznych dokumentov. "Ako bolo v Sunset Valley?" spýtala sa jej po chvíli Kristína. "Ani sa nepýtaj." odvetila jej Viola podráždeným tónom. "Okey, tak mi to povieš potom, na obede". Viola len prekrútila očami a ďalej pracovala. Žiadne potom nebude.

Neskôr za ňou niekto prišiel. Stál za ňou, takže danej osobe nevidela do tváre. Ale podľa toho, ako ju osoba chytila, Viola usúdila, že je to žena. "Šéf ťa volá do kancelárie. Máš za ním ihneď ísť." Viola na to nič nepovedala, len zavrela svoju rozrobenú prácu na počítači a lenivo sa presunula do kancelárie. Dnes nemala náladu na dlhé debaty...

Ako však išla do kancelárie, všimla si, že osoba ktorá stála za ňou bola Paulína. Vôbec ju nespoznala keď stála za ňou. Ani podľa hlasu.

Charles vyzeral utrápene. Stál pri okne a prehrabával si vlasy. Nevedel, ako začať. "Viola... Ja... Je mi to ľúto." povedal smutne a keď videl Violin začudovaný pohľad, situáciu objasnil. "Vieš vtedy... Na plese. Keď som bol v tvojej izbe tak to cvaknutie patrilo foťáku. Ako si povedala... A teraz." prerušil rozprávanie, vytiahol noviny zo zásuvky a hodil ich na stôl. "Tu je to. Tí bastardi o nás napísali článok. Samozrejme to prekrútili na to, že sme milenci."

Viola tomu nechcela uveriť. Nemohla... Ako prvé ju napadlo, že sa mohlo stať, že si Andrew prečítal raňajšie noviny a teraz na ňu doma čaká s tým, že už s ňou ďalej nechce byť. Ale túto myšlienku ihneď vytrásla z hlavy, a snažila sa myslieť pozitívne. Určite si noviny nečítal. Nečíta noviny, tak prečo by teraz mal? Samozrejme, hneď si noviny zobrala a prečítala si článok. Boli hneď na titulke s veľkým nadpisom: "Majú spolu niečo?!". Vo vnútri boli fotky, ktorým nemohla uveriť. Najviac ju zarazila jedna, kde ju Charles chytil za ruku. Bolo to vtedy, keď sa lúčili. Nedokázala pochopiť, ako si nemohla všimnúť fotografov. Teraz jej bolo s tohto celého zle...

Doma si ten článok stále dookola čítala. Dokonca jej prišli aj listy od jej rodiny a od ostatných ľudí ktorých poznala, s tými istými otázkami: "Je to pravda?"
Nedokázala zadržať slzy... Premýšľala o svojej budúcnosti, čo bude teraz s ňou... Všetko sa pokazilo... Ale možno vešala hlavu zbytočne. Ako sa len zľakla, keď jej začal niekto klopať na dvere a potom vošiel. Bol to Andrew...

Ihneď si zotrela slzy, ale len si ešte viac roztrela špirálu - a vrhla sa Andrewovi do náručia. Pravdepodobne nič netušil, inak by si ju od seba odťahoval. Odľahlo jej.

Andrew bol vystrašený, nevedel, prečo Viola plakala a bál sa najhoršieho. "Prečo plačeš? Čo sa stalo?" jemne ju chytil za tvár a utrel jej slzy. Viola sa snažila vykúzliť úsmev. "To nič..." narýchlo si musela niečo vymyslieť, aby Andrew nemal podozrenie. "Len som sa v práci pohádala s jednou kolegiňou a dosť ma urazila... Moja chyba, som moc citlivá."

Ďalej nečakala a pobozkala ho. Umlčala ho pred ďalšími otázkami. A nevzpieral sa.

Chcela na všetko zabudnúť, chcela život taký, aký ho mala aj predtým. Andrew bol čím ďalej tým vášnivejší a tak ho musela nachvíľu upokojiť. Zhodila ho na posteľ a prikázala mu aby zavrel oči, že má pre neho prekvapenie. Zatiaľ rýchlo schovala noviny a listy a predstúpila pred neho. Polonahá...

Chcela zabudnúť, zabudnúť... Myslela len na to, že sa nič nestalo. Nič... Absolútne nič.



V noci ju ale zase prepadli myšlienky čo teraz. Zase na to myslela. Rozmýšľala nad tým, že sa odsťahuje preč. Najlepšie k svojim rodičom, a keď predá byt, niečo si kúpi ďaleko od Bridgeportu, kde ju každý pozná a každý vie čo je zač. Lenže na to bola príliš slabá. Zlé myšlienky ju prenasledovali až do rána...

S polepenými očami od sĺz sa pozrela na hodiny. Ručička odbila dvanásť. Polonahá sa postavila z postele a snažila sa prísť k Andrewovi. Nohy jej to ale nedovolili a tak zastala na mieste. Keď sa lepšie prizrela a videla, čo Andrew robí, ďakovala svojím nohám za to, že ju nechceli poslúchať.

Andrew sedel na sedačke a v rukách držal noviny. Ani sa na Violu nepozrel a nahnevaným tónom sa jej spýtal: "Je toto všetko pravda, Viola?"









Som zvedavá či budú ešťe spolu chodiť