Ospravedlňujem sa, že to píšem tak neskoro...
Pôvodne som druhý diel chcela napísať ešte v piatok, ale potom sa mi všeličo prihodilo do cesty a posledné dni som bola lenivá...
Táto časť by mala byť dlhšia a na konci článku bude anketa, a vy prosím zahlasujte, či mám v tomto príbehu pokračovať, ako som spominála v prvej časti.

Po tom ponížení sa teda Alicia pobrala do svojej izby a strávila tam dosť dlhý čas rozmýšľaním nad tým, ako sa pomstiť Victorianovi.
Tvár mala celú červenú, oči podliate krvou a svoj jemný make-up úplne rozmazaný. Potichučky sa vytratila z izby a zamierila si to do kúpeľne. Opäť zo seba spravila človeka a chcela ísť za Marinou. Vždy, keď sa cíti najhoršie, Marina ju podporí a uteší.
Jemne zaklopala a otvorila dvere. No hneď ako ich aj otvorila, chcela ich ihneď zatvoriť. V Marininej izbe sedela jej sestra a Marininy svokrovci. Čo tu tí do pekla robia? Pozerajú v telke nejakú primitívnu telenovelu?! Nešlo jej to do hlavy.

Poobzerala sa po miestnosti a hneď po svojej pravej strane zbadala Catherine, ako im ustiela postele. Pohŕdavo sa na ňu pozrela, našťastie si to nevšimla. Keď zdvihla hlavu, pozdravila ju a tým pádom si konečne všetci všimli, že im Alicia stojí za chrbtami.

Marina sa ihneď otočila a pozvala Aliciu k sebe. Vyzerala byť nadšená jej návštevou. Niet sa čo čudovať. Mali sa naozaj veľmi radi.
Všetci ostatní Alicii venovali krátky pohľad, no blondína na kresle sa ani neobzrela, ani nič neprehovorila.

"Poď k nám. Len si už nemáme kam sadnúť. Jedine na posteľ, ale tá je teraz pekne ustlaná, aj keď dosť neskoro. Neviem kde Catherine trčala celý čas od rána." prehovorila Marina a viedla Aliciu k sebe a opäť sa usadila na zem pri kopec rozhádzaných kníh. Alicia dobre vedela, kde Catherine celý deň trčala...
Sadla si pri Marinu a Marina sa pustila do rozprávania: "Nečuduj sa, že sú tu všetci natrepaní. Všetkým akoby zázrakom neišla telka. Nechápem čo sa s tým stalo. No a kedže svokrovci veľmi obľubujú svoju telenovelu a nezmeškali ani jeden diel, prišli ku mne. Och, a pokiaľ sa pýtaš, čo tu robí tento neporiadok, nudila som sa... Našla som nejaké knihy v podkroví a tak som sa ich rozhodla aspoň z časti prečítať. Ale ako vidím... Môžem sa na to už načisto vykašlať." Marina venovala Alicii milý, krátky úsmev a hneď pokračovala ďalej.
"Čo ťa trápi Alicia?" spýtala sa úplne pokojným hlasom. Ako to vedela? Aha, áno... Podľa toho, že sa Alicia tvári tak zkormútene.
Alicia jej samozrejme nemohla a ešte ani nechcela vyzradiť pravdu, tak si narýchlo niečo vymyslela.
"Odmietli ma prijať do škôlky na to vystúpenie... Veď vieš..." Alicia mala o pár dní vystupovať v škôlke a mala deťom zahrať pár skladieb na klavíri. Majiteľka škôlky jej povedala, že sa ešte ozvú a že nie sú ešte na isto rozhodnutý. No ešte sa jej neozvali, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ju zoberú. A teraz Marine trepla blbosť storočia, lebo ju začali mátať myšlienky, čo jej zase povie, keď tam pôjde. Lepšiu výhovorku si vymyslieť naozaj nemohla.

Marina sa pustila do utešovania ale Alicia sa to snažila rýchlo zahovoriť. Nemala rada, keď jej musela klamať, aj keď to teraz robila často.
Počas celého ich rozhovoru ich mlčky pozorovalo blonďavé dievča. Toto dievča bola Aliciina sestra. A určite sa pýtate, prečo bývajú v tomto dome. Nuž, vysvetlenie je jednoduché.
Ich rodičia raz išli na dovolenku a odtiaľ sa už nevrátili. Nikto ešte stále nevie, či sú nažive, alebo nie.
Dostali sa do deckého domova. Našťastie tam pobudli len rok, pretože Alicia oslávila 18 a mohla odísť. Bývali v prenájme, v katastrofálnych podmienkach až kým sa z novín nedopočuli o svojom bratrancovi, aký je slavný. Samozrejme ho ihneď navštívili a prosili ho o pomoc. Victorian bol vtedy taký ochotný, že si ich rovno zobral domov. A konečne si mohli oby dve dievčatá plniť svoje sny.
Alicia sa usiluje dostať sa do Victorianovej kapely, ktorú má len s Marinou. Zatiaľ sa s týmto nikomu z nich nezverila, no stále sa snaží zlepšovať, aby ju čo najrýchlejšie príjmli. Aj keď to bude teraz asi nemožné, po tom konflikte s Victorianom. Nuž, a jej sestra študuje veterinu a o rok pôjde na výšku.
"Sestrička!"
"Haló, Alicia!"
"Alicia!"
Carrie zbožňovala svoju sestru provokovať. Zakaždým ju otravovala a pýtala sa jej úplné zbytočnosti. Postupom času ju Alicia prestala vnímať, rozprávala sa s ňou len vtedy, keď videla, že sa majú o čom rozprávať.

Carrie rada každého provokovala, okrem Victoriana a Mariny. Pred tými mala maximálny rešpekt. Predsa len im bola vďačná za to, že sa ich ujali.
Miluje zvieratká, čomu zodpovedá jej veľký sen stať sa veterinárkou. Avšak v dome žiadne zvieratko nemajú. Victorianovi nejako nevyhovujú, nedovolí jej ani obyčajného škrečka, ktorý bude len ju vždy otravovať svojim večerným točením v kolečku.
Carrie sedela v Marininej izbe z jednoduchého dôvodu. Nudila sa a snažila sa všemožne zabaviť. Tvrdila, že v tomto dome je neskutočná nuda. Väčšinou doma trávievala čas minimálne, takže sa považovalo za zázrak, že tu teraz sedela.

Telenovela sa skončila a všetci sa pobrali von z izby. Konečne sa mohli porozprávať úplne o všetkom.
"Vieš, tie knihy ma veľmi lákajú. Na podkrovie som išla tajne, takže... Dúfam že ma nikto nepočul." uchechtla sa.
"Victorian mi do podkrovia zakázal chodiť.Och môj Bože! Niekedy je to s ním katastrofálne... Vieš... Veľa ľudí ho takpovediac neznáša. Za to, že má trošku odlišné zmýšľanie a iné názory... A čo má byť ako ovca v stáde?! Ja ho napriek všetkému veľmi milujem. A nech si tie sprosté rečičky radšej nechajú pre seba." Marina skončila. S rukou sa dotkla najbližšej knihy a jemne ju nadvihla.
Alicia sa nechcela rozprávať o Victorianovi. Najviac ju trápilo to, že je Marina úplne naivná. Nechápala, ako si nemohla všimnúť to, ako sa ku väčšine ľudí správa. A ako sa správa k nej, za jej chrbtom... Bŕŕ! Rýchlo preč! Tieto myšlienky u nej teraz nemajú čo hľadať!
"Ozaj! Marina! Prečo si tak ticho?! Veď zajtra máte ten koncert! Nič viac o tom, kde sa to deje, si mi nič nepovedala!" vyčítala jej Alicia.
Nuž, zajtra sa mal vo Waylovom krmítku konať ich asi päťdesiaty koncert. Obrazne povedané. Chodili tam veľmi často. Ľudia z tej štvrti si ich veľmi obľúbili a ich hudbu milovali! Sťažovali sa hádam len na jednu vec... Že ich je tak málo... Že ich ešte nenapadlo... No nič, radšej buď ticho.
"Ach, prosím ťa... To nestojí za reč..." mávla rukou Marina a ďalej si lenivo prezerala knihu.
"Ale stojí! Poďme, vstávaj! Ideme sa pozrieť na to, ako ti spravíme vlasy... Máš už nejaké nápady? Vybraté oblečenie?" Alicia sa nenechala odradiť. Vždy, keď sa konal nejaký koncert, mala na jej image najväčší podiel ona. Veľmi ju bavilo niečo takéto, takže Marina vôbec nepotrebovala stylistku. Vo všetkom jej radila Alicia a Marine to tak vyhovovalo.
"No, nejaké to oblečenie už mám... Ale vlasy..."
Alicia na nič viac nečakala. Vedela, že ju presviedčaním nijako neprinúti, tak ju chytila za ruky a viedla ju k jej zrkadielku. Marina si nemohla odpustiť frflanie...
Tak, na túto časť by to už aj hádam mohlo stačiť. Ak ste sa dostali až na koniec, gratulujem vám. (mám nejakú písaciu náladu)
Nezabudnite zahlasovať v ankete.








to bylo krásně naspané ají vyfocené