close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

38.časť --- Násilník

15. února 2013 v 20:38 | Cilka |  Komix-Naive
Nejako ma chytilo fotenie v simse a dnes som nafotila obrázky do dvoch častí. Ďalšia časť by tu mohla byť už zajtra.
A len tak pre informáciu... Predvčerom som robila poriadok na blogu (aj keď som nepremazala pár článkov grr T_T) a čítala som si začiatočné diele Naive. Spomínať to, že boli začiatky tohto komixu katastrofálne hádam ani nemusím, ale všimla som si, že Naive nemá 9.časť. Teda, má, ale je zle označená. Pomýlila som si to, a namiesto 9.časti som napísala 10.časť. Hádam ma chápete. No a meniť to nebudem, pretože tým pádom by som musela poposúvať aj úvodné fotky, pretože sa menili po každom desiatom dieli. (ale to už hádam viete) Takže vlastne Naive je taký priestupný komix no :-). A aby som to znova vysvetlila : Táto časť by teraz mala byť 37., ale kedže som sa pomýlila, je už 38. No čo, o jednu číslicu inak :-D.




V minulom dieli
Jedna vec jej avšak udrela hneď do očí. Výraz Agáty, jej oči... Make-up mala nejako divne rozmazaný, ako keby plakala a z očí jej sršal strach, beznádej, smútok...

-------

Agáta ju previedla dlhou chodbou a potom hneď do obývačky. Domom bola rozvoniavať čerstvá káva ale najviac Viole vyrazil dych ich dom zvnútra. Všetko bolo dokonale moderne zariadané a Viola len tíško v duchu závidela. Agáta ju usadila na krásnu kožennú sedačku s mäkkučkými vankúšmi, na ktorých boli krásne domácke vzory. "Dáš si niečo?" spýtala sa jej Agáta hneď, ako sa usadili. "Nie, ďakujem."
"Počula som o tom..."
Viola nechápala o čom Agáta hovorí, tak jej venovala začudovaný pohľad.
"No, o tom... Ako ste sa s Andrewom rozišli... Viola"
"Agáta, stop. Ľúto ti to vôbec byť nemusí. Sama nechápem ako som mu mohla dať druhú šancu. Teraz sa ukázal v pravom svetle." Agáta si povzdychla a zadívala sa niekam do kúta. Viole lezilo na nervy, ako ju každý ľutoval... Načo ľútosť? To človeka doženie jedine k nostalgii.

Viola hneď zmenila tému na niečo iné, rozprávala sa s Agátou o tom, ako sa jej darí, čo je nové a podobné veci. No Agáta namiesto dlhého rozprávania vždy odpovedala jednoduchou, krátkou vetou a nechala rozprávať Violu. Niečo jej bolo... Tie opuchnuté oči... Neprítomný výraz... Pred jej návštevou sa tu stalo niečo hrozné... A viac o tom netreba diskutovať.

Našťastie do tohto domu vniesla radosť aspoň jedna osoba. Vo dverách sa objavila Sarah, Agátina a Karlova dcéra. Usmievala sa od ucha k uchu aj keď zbadala Violu. Pekne sa jej pozdravila a rozutekala sa k Agáte. Viole svojou deckou radosťou vykúzlila široký úsmev na tvári.

"Mami, mami, mami!" kričala a smiala sa pri tom. Sadla si Agáte na kolená a tá si ju k sebe privinula. "Čo sa stalo zlatíčko?"
"Mami! Neuveríš!" zasmiala sa Sarah a potom nedočkavo pokračovala.
"Vieš čo som teraz bola vonku s Bonnie tak... Mami! Bonnie mi povedala, že sa Claidovi páčim!" zvískla Sarah a pevnejšie objímla Agátu. Tá sa úprimne zasmiala a poslala ju do izby. Viola si hneď spomenula na svoju prvú deckú lásku a znova sa usmiala. Sarah poslušne odcupitala po schodoch do izby a pohmkávala si nejakú melódiu.

Agáta si vzdychla a usmiala sa. "Sarah je niekedy veľmi neposlušná... Ale... Je to zlaté dieťa aj napriek všetkým jej zlým vlastnostiam. Je naozaj veľmi krásne vidieť ju takúto šťastnú, lebo..." Agáta sa zarazila a nedokončila vetu. Rozhovor zvrtla na inú notu. Z čoho sa takmer preriekla? Lebo čo? Prečo sa jej zdá, že táto rodina veľmi trpí?
"Mamííí! Victoria plače!" skríkla zhora Sarah.
"Ach Viola... Ospravedlň ma prosím." Agáta sa pomaly zdvíhala zo sedačky a zakričala.
"Už idem!"

Viola zostala sama. Sama so svojimi myšlienkami. V dome bolo hrobové ticho až ju to desilo. Potom počula buchnutie vchodových dverí a pomalé šuchtavé kroky. Vzhliadla k dverám a čakala, kto sa v nich ukáže.

Bol to Karl. Vyzeral zvláštne a na tvári mal bezstarostný výraz. Oprel sa jednou rukou o zárubňu a keď uvidel Violu, usmial sa na ňu.
"Ahóóój! Čo ťa sem privádza? Pokiaľ si dobre pamätám, ty si tá Viola. Andrewova priateľka, však?"
Viola prikývla, ale Karl jej nahnal strach. Vyzeral tak zvláštne, chodil zvláštne... Až keď si pri ňu prisadol, pochopila.

Tiahlo z neho... Pot, alkohol a drahá voňavka ktorej sa na nešťastie nepodarilo zamaskovať ten neskutočný pach. Rozvalil sa na sedačku a venoval Viole úsmev. Úsmev, ktorý by ju za iných okolností očaril, no teraz jej z neho bolo na vracanie.
"Čo ťa privádza do naších končín?" spýtal sa bezstarostne.
Viola sa snažila rozprávať odmerane.
"Prišla som pozrieť Agátu."
"A mňa nie?" povedal smutným tónom. "No, si divná. Každá sa príde pozrieť len na mňa." slizsky sa na ňu uškrnul. Až ju striaslo po celom tele. Modlila sa, aby čo najskôr Agáta prišla. Pretože na prvý pohľad vyškatulkovaný Karl je obyčajný násilník bez zábran. Aspoň tak na ňu v tejto chvíli pôsobil. Možno on je na vine celej tejto nešťastnej rodine.

"Čo si tak ticho? Violáá! Hovor niečo! Nebuď ako moja hlúpa manželka!" zatiahol veselo Karl a na konci sa zasmial. Viola z neho skoro odpadla. Páchlo mu z úst ako tchorovy zo zadku.
"Viola!" skríkol.
"Violááá." zatiahol zase veselo. Tento človek mal perfektnú zmenu nálad. Raz pôsobil ako najsmutnejší človek na planéte, potom ako človek ktorý vyhral v lotérii jackpot.
"Prosím... Karl... Si opitý. Choď si ľahnúť alebo čo. Len ma prosím neotravuj."

V tom momente ako to Viola povedala sa Karl za ňou napriahol a chcel ju smachnúť do náručia. Viola bola avšak rýchlejšia než toto opilé prasa, a dokonale sa mu vyšmykla. Chcela újsť z tohto prekliateho domu. Neskoro...
Karl ju chytil za bradu a chcel jej venovať smradlavý, slizký bozk. Viola dala pred seba v sebaobrane ruky a odstrčila ho od seba. "Karl!"


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LuVa LuVa | E-mail | 16. února 2013 v 7:59 | Reagovat

Supéééééééér diel, Cilka ! :D

2 cibuľkaribuľka cibuľkaribuľka | 16. února 2013 v 15:39 | Reagovat

mohol by ju znásilniť , :D bolo by to zaujímavejšie :*

3 Cilka Cilka | Web | 16. února 2013 v 20:57 | Reagovat

[2]: Pššt! Nepredbiehaj! :-D (nič som nepovedala :-))

4 cibuľkaribuľka cibuľkaribuľka | 16. února 2013 v 21:23 | Reagovat

[3]: už budem tíško , ako myška :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama