No, včera som ďalšiu časť nenapísala. Nemala som čas. Ale inak ako som už predtým spomínala, veľmi ma baví fotiť v simse. S tým písaním je to už horšie.

V minulom dieli

V tom momente ako to Viola povedala sa Karl za ňou napriahol a chcel ju smachnúť do náručia. Viola bola avšak rýchlejšia než toto opilé prasa, a dokonale sa mu vyšmykla. Chcela újsť z tohto prekliateho domu. Neskoro...
Karl ju chytil za bradu a chcel jej venovať smradlavý, slizký bozk. Viola dala pred seba v sebaobrane ruky a odstrčila ho od seba. "Karl!"
-------

Chytila ho za plece a pohrozila mu. "Čo si to dovoluješ? Si spitý, vypadni odomňa!"
Viola čakala, že ju Karl nechá napokoji, odprace sa do svojej izby a všetko bude znova v poriadku. Tento scenár sa však nestal. Stalo sa to, čoho sa najviac obávala. Keď chcela odísť, Karl ju surovo schmatol za ruku a obrátil si ju k sebe.

"Nikam nejdeš!" skríkol a pach z jeho úst Violu ochromil.
Keď sa ako tak spamätala z tejto situácie, chcela si svoju ruku z tej jeho vymaniť, no nešlo to. Karl ju držal ako vo zveráku. Hrozivo sa na ňu pozrel a potom z úst vypustil slová, ktoré ju zarazili.
"Moja milovaná Agátka mi nevie splodiť syna, Viola. Myslíš si, že ty to dokážeš?"
Viole stačilo, aby pochopila, že Karl to už naozaj preháňa a môže sa to zvrtnúť na tragédiu. V tomto momente pre ňu predstavoval veľkú hrozbu, tak zo všetkých síl šklbla svojou rukou a rozutekala sa von z domu.

Aj keď bol Karl opitý, k Viole prišiel veľmi rýchlo a keď už bola skoro pri dverách, šklbol ňou a zhodil ju na skrinku. Viola si do niečoho buchla hlavu. Zahučalo to. Zo skrinky sa zosipalo zopár drobností a niečo silno buchlo do dlážky. Toto Agáta musela už určite počuť.
"Karl, prosím! Nechaj ma ísť! Prosím! Sľubujem ti, že potom Agáte nič nepoviem, prosím!"

Karl bol ale neoblomný. Šiel si tvrdo za svojím a Violu neustále silnejšie a silnejšie pritláčal ku skrinke. Viola zatvorila oči a z celej svojej sily sa ho snažila od seba odsunúť. Bolo to márne.

"Och môj Bože!" skríkol niekto. Hlas, známy hlas... Je to Agáta! Chvíľu stála vo dverách, neschopná akéhokoľvek pohybu, no keď po nej Viola skríkla, Agáta sa rýchlo rozutekala za Karlom.

Celú túto hrozivú situáciu sledovalo aj malé dieťa... Malá Victoria, ich dcéra. Vyjavene sa na túto scénku pozerala a cumľala si prst.

"Karl!" skríkla najviac ako vládala a ťahala ho od Violi. "Pusť ju!"
Agáta sa veľmi snažila a darilo sa jej. Karl pomaly povolil zovretie, avšak medzi tým stihol z úsť vypustiť veľmi škaredé nadávky. Ešte sa za Violou naťahoval, no tá bola od neho vzdialená čo najďalej.

Viola prvý krát venovala pohľad malej Victorii. Až teraz si ju tam všimla. Bola rozkošná, ale takúto scénku nemala nikdy vidieť... Malá bola ňou ale veľmi zaujatá. Stála tam ako solný stĺp a čakala, čo sa bude diať ďalej... Podobne ako Viola.

Karl sa vymanil z Agátinho náručia a vzdialil sa od nej aspoň na meter. Chcel najskôr namrzene bez slova odísť do izby, no v polovici cesty si to rozmyslel a obrátil sa na Agátu. Ukázal na ňu prstom a nakričal jej do tváre.
"Ty! Ešte raz...! Ešte raz mi budeš v niečom prekážať, vypadneš z tohto domu a tie fracky si so sebou môžeš zobrať tiež! Keď mi nevieš urobiť syna, nemáš tu čo robiť!"

Agáta sa ním nenechala zahanbiť.
"Ty ma vyháňaš? Fajn! Môžem kľudne ísť! A neboj sa, deti by som ti tu aj tak nenechala! Ty ožran, ach hnusíš sa mi! Fuj! Vypadni! Vypadni už nech ťa nevidím!" nakričala mu to do tváre aj s pŕškou slín ktoré doleteli až k nemu. Utrel si tvár, pohŕdavo sa na ňu pozrel a odtiahol do izby... Len nech jeho hnev neschytá aj Sarah...
Chodba sa upokojila, konečne nastalo ticho...

Agáta si vzdychla a zrazu pôsobila veľmi sklesnuto a slabo. Viola k nej prišla, chytila ju za plecia a Agáta jej venovala smutný výraz. Zobrala malú, nič netušiacu Victoriu na ruky a posadila ju na skrinku. Malá si strčila do úst prst a pozorne sledovala všetko okolo. Agáta sa postavila pri skrinku a s hlavou sklonenou prehovorila.
"Viola prepáč mi to... Cítim sa tak trápne... Že..."
"Agáta, prestaň sa obviňovať. Hlavné je, že sme to všetci prežili..." Viola sa odmlčala a rozmýšľala, či bude vhodné sa niečo ďalšie Agáty opýtať. Nakoniec sa odhodlala.
"A... Prečo si vlastne stále s ním? Agáta, keď sme sa stretli v parku... Už vtedy som vedela, že tu niečo nehrá. Bije ťa?"
Agáta si vzdychla a na chvíľu pozrela na Violu. Potom znova sklonila hlavu a rozpovedala jej svoj príbeh.
"Vieš Viola... Karl a ja... Láska medzi nami už dávno vypršala. Posledný rok je z neho odporný hulvát. Vôbec sa spolu nerozprávame, len pred Sarah. Aby nemala podozrenie, no to už asi dávno má. Keď sa narodila Victoria, bol na mňa veľmi nahnevaný. Tak veľmi chcel chlapca... Dobre, prvý rok to nejako prežil ale tento... Jednoducho mu preplo. Keď sa pohádame, domov sa väčšinou vráti ožratý... No a ty si prišla práve v tú nešťastnú chvíľu... Rada by som od neho odišla... Ale... Nemám peniaze. A Karl je model, veď vieš... Bez neho by som žila ako troska a ja chcem pre deti len to najlepšie Viola."
Violu to zarazilo... Agáty jej prišlo tak ľúto...
"Hneváš sa na mňa, však?"

"Čo ťa to prosím ťa napadlo?" usmiala sa Viola a chytila Agátu za plece.
"Hnevám sa jedine na Karla. Že vám toto robí. Agáta, teraz sa nehnevaj ty na mňa ale... Radím ti aby si od neho odišla. Skôr si neskôr sa to ešte zhorší a môže to dopadnúť veľmi zle. Choď trebárs k rodičom, ku kamarátkam. Bývaj aspoň chvíľu u nich. Určite ti prístrešok dajú. Ja mám bohužiaľ malý byt... Ale urob to čo najskôr."
Agáta sa na Violu smutne usmiala a chytila jej ruku. Mal to byť znak toho, že sa o seba nejako už postará. Viola ju objímla a rozlúčila sa s ňou. Odchádzala s veľmi zlým pocitom.

Hneď ako sa vracala domov ešte zašla ku Kristíne a vyzdvihla si u nej Trixy. Trixy bola nadšená, keď videla Violu a aspoň ona jej nadnes vyčarila úsmev na tvári.
Osprchovala sa a kedže sa jej už nič ďalšie nechcelo robiť, sadla si pri posteľ a zobrala si zopár kníh. Čítať sa jej ale nedalo, pretože jej myšlienky blúdili k dnešným návštevám a k Andrewovi, ktorého videla cmuckať sa s tou ľahkou devou, Cloey.

Trixy opäť zabodovala. Keď mala Viola nervy na kúsku z celého dňa, Trixy k nej bežala s vyplazeným jayzkom a s radostným brechotom. Viola si ju hneď dala do náručia a vyobjímala ju. Ešte že ju má.

Položila si ju na posteľ a chvíľu sa s ňou maznala. Potom si ľahla a zaspala. Trixy ležala vedľa nej a aj ona pomaly zatvárala očká...









[Smazaný komentář] Tak urciteee !
DDDDDD