
V minulom dieli

Keď prišla Viola do kancelárie, trochu jej odľahlo. Nereagovala na otázky Paulíny a Kristíny, len si proste sadla za stôl a chvíľu len tak nečinne sedela na stoličke a pozerala do monitoru. Potom povedala jednu vetu a tým ich aspoň na päť sekúnd umlčala. "Idem na služobnú cestu."
----

Po práci sa dievčatá rozhodli ísť do svojej obľúbenej kaviarni a potrebovali prebrať úplne všetko, čo sa za tento deň stalo. Hlavne teda preberali Violininu služobnú cestu do Francúzska. Rozmýšľali, prečo si Charles vybral práve ju a Emberly... Teda, Emberly až tak neriešili. S tou išiel na služobnú cestu rok čo rok. Zároveň boli ale smutné, pretože sa ich babská jazda musela oddialiť na dobu neurčitú.

Nastal deň odjazdu. Viola musela dať Trixy opäť do starostlivosti Kristíny, čo je bolo ľúto. S Trixy zatiaľ strávila dosť málo času.
Čakala na odvodz, no ten dotyčný ktorý ju mal vyzdvihnúť na letisko poriadne meškal. Viola tam teda stála, cítila sa trápne, pretože po nej všetci okoloidúci pokukovali a tak sa rozhodla napísať sms-ku Charlesovi. No o chvíľu zistila, že to robiť nemusela, pretože šofér zachvíľočku dorazil.

Cesta bola dlhá, no za to čakanie to naozaj stálo. Francúzsko bolo prekrásne, boli blízko Paríža, čiže pokiaľ by mali čas, mohli by sa ísť pozrieť na Eiffelovku. Hotel mali v centre diania, okolo všelijakých butikov a veľkého krásneho parku.

Viola dostala izbu hneď pri schodoch a plná očakávaní otvorila. Izba jej načisto vyrazila dych...




Cítila sa ako v kráľovstve. Taký luxus si hádam ani nezaslúžila. Všetko to tam bolo krásne a útuľné. Postavila sa pri okno a zapozerala sa niekam do dialky. Veľmi sa jej tu páčilo, aj keď tu zatiaľ bola len chvíľočku. Francúzsko je okuzľujúce.
Viola sa ani nevybalila, musela spolu s Charlesom a Emberly ísť do parku pri ich hotely. Mali sa tam stretnúť s ľudmi, ktorým majú navrhnúť oddychový dom práve tu.

Vyzeralo to tam fakt úžasne. Počasie bolo dokonalé, príjemné teplúčko a všade naokolo bolo počuť čvirikanie vtáčikov. Na tomto mieste by sa rovno ubytovala a bývala by vo Francúzsku. Tento štát ju načisto opantal.
Čakali na franzúsky párik, ako sa dozvedeli ale tí poriadne meškali. Charles, Emberly a Viola boli zmorený horúčavou. Keď tam tak dlho sedeli, aj na nich prišlo to hrozné teplo...

"Kedy konečne prídu?! Už tu sedíme asi dvadsať minút a fakt ma to nebaví... Charles, nemohol by si im zavolať?" kňučala Viola... "Kľud blondína... Trpezlivosť ruže prináša." Viola bola ohromená z toho, ako ju Emberly nazvala... Veď sa stihli spoznať, čo si to dovoluje? Dala si ruku preč z čela a chcela jej niečo povedať, no našťastie zamiľovaný francúzi dorazili... Práve v čas...

Držali sa za ruky a pôsobili ako čerstvo zamilovaný párik. Bolo to roztomilé. Žena bola oblečená ako typická Francúzska a muž vedľa nej vyzeral ako cudzokrajinnec. Všetci na stoličkách sa zdihli a išli sa s nimi privítať. Zoznámili sa spolu a zistili, že sa prednedávnom tento párik zobral. Chlap sa volal Gorgollio Frassinety a žena La Parise Frassinety. Vyzerali byť v pohode, Viole boli dokonca sympatický.

Všetci si posadali za stôl a preberali to, ako chcú mať svoj dom. Rozhovor bol dlhý, sedeli tam niečo cez vyše tri hodiny.
Ešte mali ísť k nim, aby videli ich záhradu, pretože chceli mať takú podobnú aj v novom prázdninovom dome.

"Tak takto nejako podobne by to mohlo vyzerať." povedala La Parise a privinula sa k svoju manželovi. "Máme veľmi radi takýto typ záhrad, boli by sme radi, keby naša nová záhrada vyzerala čo najpodobnejšie." povedal Gorgollio a dal svojej manželke bozk na čelo.
"A kedže ste takí milí a nám teda veľmi sympatický, pozývame vás na ochutnávku vín. Tak čo? Idete?" spýtal sa ich Gorgollio s úsmevom. Nikto nenamietal.

Vináreň bola na druhom konci mesta, na odľahlom mieste. Bolo to tam krásne, mali odtiaľ výhľad na celé mestečko. Pred vstupom dovnútra mala Viola menšie obavy. Mala taký pocit, že by piť nemala, pretože vtedy sa stáva niekým celkom iným. Tak fajn, dá si len trošku, to by jej zaškodiť nemalo. Pche! "Nemalo"...

Ospravedlňujem sa, že bol tento diel taký krátky a že som to tam tak nepopisovala, ale momentálne nemám príliš písaciu náladu a moc ma teda tento komix nebaví... Uvidíme, či sa mi chuť do neho opäť vráti... Pevne v to dúfam.








SUPER ! Krásne to je :3