6. srpna 2013 v 19:17 | Cilka
|
14. apríla, presne vtedy tu bola 41. časť... Okey, ja viem, je to naozaj dlhá doba... Ale vtedy som vám písala, že ma Naive nebaví. V poslednej dobe som zase rozmýšľala nad dejom, trochu som sa dávnejšie rozhodla ho pozmeniť. Ale iba trochu.
Všetko som si premyslela a ak by som to mala teraz spočítať, Naive mi vychádza cca na 70 dielov. Čiže ešte nejakých 30 dielov. No keď to pôjde aj ďalej takýmto tempom, tak ten komix nebude hádam dokončený ani za 3 roky a písať jeden komix 5 rokov, ďakujem pekne.
V minulom dieli
Vináreň bola na druhom konci mesta, na odľahlom mieste. Bolo to tam krásne, mali odtiaľ výhľad na celé mestečko. Pred vstupom dovnútra mala Viola menšie obavy. Mala taký pocit, že by piť nemala, pretože vtedy sa stáva niekým celkom iným. Tak fajn, dá si len trošku, to by jej zaškodiť nemalo. Pche! "Nemalo"...
----
Vnútri to rozvoniavalo zatuchlinou a vínom. Ak človek trávil viac než hodinu v tejto vinárničke, bolesť hlavy mal zaručenú.
Gorgollio pozdravil ženu za pultom ktorá predávala nejaké nektáre a hneď na to sa vybral k jednej poličke s vínom.
"Môj manžel je na výborné vína expert. Vždy keď sem prídeme, vyberie len to najkvalitnejšie. Všetci ho tu už dobre poznajú a môžu od neho očakávať výber iba tých najlepších vín." La Parise hrkútala a hrkútala, svojho manžela neustále vychvalovala a opierala sa o policu, z ktorej Gorgollio vyberal vraj "to najlepšie" víno. Uhm, najlepšie...
"Hm, nemal si vybrať radšej to z roku 90? Nemyslím že im toto urobí dobre na žalúdky..."
"Nerob z toho takú vedu, to víno je delikátne. Možno že na slabšie žalúdky nie príliš dobré ale..."
Víno, ktoré Gorgollio vybral bolo fakt niečo, po ktorom ste ako hyperaktívna veverička... Neodporúča sa piť ak ste nič nejedli, toho sa La Parise obávala... Gorgollio je avšak večný pohoďák, vždy optimista, o svojich hostí sa nebál. Už sa pripravoval ako ho obsypú komplimentmi, aké fajné víno vybral.
Medzitým všetci traja sedeli na kreslách a čakali, kým im víno Gorgollio naservíruje popod nosy. Emberly sa povýšenecky po všetkých pozerala, Viola nevedela obsedieť a Charles poslušne čakal. Nikto nič nehovoril, akosi nemali čo.
Konečne! Víno bolo otvorené, Gorgollio držal flašu a dolieval farebnú tekutinu do posledného pohára. La Parise poslušne za ním stála a rozdávala úsmevy na všetky svetové strany.
"Na nás, na našu novú záhradu navrhnutú vami, dokonalým týmom ľudí, ktorých sme si vybrali! Na vás aj na nás! Na všetkých!" Gorgollio hádam ani nevedel o čom točí, La Parise sa na neho zvláštne pozerala ale príliš jeho slová nebrala do úvahy. Všetci si vymenili pohľady a odpili si z toho "jeho dokonalého vína".
"Dúfam že ti bude chutiť" povedala sucho Emberly.
Viola práve pila, tak jej na to nemohla odvetiť. No jej uštipačnú poznámku si nemohla nevšimnúť. Čo proti nej tá žena s odporným výrazom má?! Je jej riadne nesympatická, nech už majú konečne ten plán na ich záhradu dokončený a môžu odtiaľo vypadnúť. Čo najďalej od nej... A hneď ako príde večer na izbu, vrhne sa do toho.
Po vypití vína mali všetci neutrálny výraz. Najskôr malo jemnú sladkastú chuť, ale nič výrazne dobrého to nebolo. No po vypití ich začali štípať ústa a zvláštne pobolievať brucho. Keď sa ich Gorgollio so slastným pohľadom spýtal, ako im chutí, všetci si svoj pohár obzreli a povedali, že je výborné. Och, áno... Asi iba on jediný bol ten, ktorému tá zvláštna tekutina zvaná "víno" chutila. Aj La Parise všelijako vyvracala oči pri jeho pití... A Violu dobre rozbolelo brucho a chcelo sa jej zvracať, pokúšala sa to všemožne zadržať aj keď s veľkými komplikáciami. No nikto sa jej na nič nepýtal... Tak si to hádam ani nevšimli.
Blížilo sa k ôsmej hodine večer a všetci zasadli do hotelu, kde boli Charles, Emberly a Viola ubytovaný. Sami ich tam pozvali, teda, iba Em a Charles, Viola už iba chcela zaliezť pod paplón a navrhovať ich slávnu záhradu...
Všetci sedeli na stoličkách v sieni spolu s ďalšími pár ľudmi a Gorgollio s La Parise stále rozprávali o vínach. Ak sa pýtate či to nie je divné, je. Ale Gorgollio sám vlastnil menšie vinárstvo a chcel tam prilákať čo najviac ľudí a keďže mal príležitosť sa vykecať, tak sa vykecával... /je to zvláštne aj ja uznávam ale tento diel píšem keď som extra hladná, moc mi to teraz nemyslí/
Neskôr sa v sieni rozprúdila zábava. Na dnes bol totiž taký program a nikto to nevedel až do tej hodiny, kým nezačali hrať z reproduktorov hudbu a nenahrnulo sa tam viac ľudí. A keďže mali všetci piati vypité, zábava bola bujarnejšia než býva inokedy.
Viola zmorená únavou a nechutným vínom sedela na kresle a skrúcala sa od únavy a od bolesti. Bola bosá, topánky nechala dakde preč, nikto nevie kde, aj tak tam už neboli... A bolo to všetkým jedno, aj majiteľke. Jediná vec ktorú chcela bola dostať sa do postele alebo tam rovno zaspať. Ale Charles musel zase otravovať...
Úprimne povedané, konečne to mám dopísané. Táto časť ma vôbec nebavila, nedialo sa tu nič významné, čiže toto bola iba jedna z doplňovacích častí.
Moc pěkný díl! a krásní simíci