17. srpna 2013 v 16:54 | Cilka
|
Krátky diel, a navyše posledný ktorý mám predfotený no pracujem na ďalších častiach :-).
V minulom dieli
Viola zmorená únavou a nechutným vínom sedela na kresle a skrúcala sa od únavy a od bolesti. Bola bosá, topánky nechala dakde preč, nikto nevie kde, aj tak tam už neboli... A bolo to všetkým jedno, aj majiteľke. Jediná vec ktorú chcela bola dostať sa do postele alebo tam rovno zaspať. Ale Charles musel zase otravovať...
---
Emberly sedela na studenej dlážke pri nejakom kvetináči a držala si nohy. Zjavne bola riadne mimo. Takže Viola očividne nie je jediná, ktorej tá ochutnávka vín a toto všetko neurobilo dobre...
Gorgollio a La Parise chytila nejaká romantická nálada a vnímali iba seba. O niekoľko minút na to ho La Parise chytila za ruku a viedla ho preč z haly. Viola sa na nich ani neobťažovala pozrieť, príšerne jej dunelo v hlave.
Mala pocit, ako by zomierala... Poriadne ani nevnímala čo sa okolo nej deje. Bola jej príšerná zima a hlava sa jej krútila ako na kolotoči. Chcela si oprieť hlavu o stenu, no v tom momente ju niekto chytil a držal ju vo svojom náručí. Dotyčného chytila okolo krku a nechala sa ním unášať. Hlavné bolo to, že cítila teplo a navyše... Cítila príjemnú pánsku vôňu... Oči jej klipkali až kým nezaspala v náručí nejakého muža.
Charles chcel Violu zaniesť na izbu a uložiť ju k spánku. Vyzerala tak nevinne, ako dieťa ktoré si nevie rady. Nemohol odolať a budiť ju nechcel. Držal ju v náručí najpevnejšie ako mohol... Ako chcel výjsť z haly, všimol si pri jednej kvetine nejakú schúlenú postavu. Nachvíľu sa zastavil a pozrel sa na toho človeka, ktorého zjavne opica zmorila tiež.
Keď zbadal v kúte sedieť Emberly, ľútostne na ňu pozrel a šiel ďalej. Em si ho všimla tiež a vypúlila na neho svoje obrovské modré oči. Zľakla sa toho, čo práve videla. Aj keď nevnímala veľa vecí, toto sa jej do pamäti zafixovalo hneď a pochopila. Pozrela sa na Charlesa, pootvorila ústa a chcela niečo povedať.
Avšak kým sa spamätala, Charles sa stihol s Violou stratiť vo dverách. To čo práve uvidela jej pichlo nôž do srdca. Nechcela si to priznať, ale Charles sa jej veľmi páčil. Obdivovala ho, to čo dokázal, vyžarovala z neho charizma a pocit bezpečia. Viola jej to celé pokazila... V tom momente ju znenávidela a povedala si, že tá ktorá vyhrá bude jedine ona. A od zajtrajšku začne tvrdý boj. Nedaruje jej to... Nikto okrem nej Charlesa mať nebude! Po týchto úvahách sa snažila zodvihnúť a ísť do izby. Keď sa jej to s ťažkosťami podarilo, zašla do izby a spriadala plány na zajtrajší deň...
Dostať sa po schodoch hore bolo síce obtiažnejšie, no Charles to hravo zvládol. Blížil sa k dverám Violininej izby. Tesne pred nimi zastal a priložil hlavu bližšie k Viole. Poriadne vdýchol jej vôňu, zatvoril oči a na mieste ju chcel vybozkávať...
Potichu otvoril dvere a zapol malú lampu na nočnom stolíku. Opatrne Violu uložil do postele a Viola sa mierne zamrvila. Hodnú chvíľu nad ňou len tak stál a díval sa na ňu. Najradšej by nebol odišiel vôbec, ľahol si pri ňu a už ju nikdy nepustil. Nemohol to spraviť... Vedel, že Viola k nemu nič necíti. Nikdy s ním nič nenadväzovala, nikdy sa na neho zaľúbene nepozerala...
Bol naivný keď si myslel že zobratím ju na pracovnú cestu sa jej city k nemu prelomia. Bol tak naivný... Ale rád trávieval čas v jej prítomnosti, Em zobral na odporúčanie sestry. Nepáčila sa mu, považoval ju za mrchu a to, ako sa mu vždy vtierala ho unavovalo. No svoju prácu odvádzala najlepšie zo všetkých a tak sa vždy na pracovných cestách hodila... Viola tu bola z dvoch dôvodov... Že je úžasná vo svojej práci a že ju Charles, tak veľmi, nenapraviteľne miluje...
Vyzerala ako anjel. Ťažko mu bolo pozerať sa do jej neviných očí a teraz ju tu takto pozorovať... No nejako sa nevedel od nej odtrhnúť.
Po dosť dlhom čase sa rozhodol. Ide, nemôže tu byť už ani minútu. Jej krása a nevinnosť ho zabíjala...
V tom momente ako otvoril dvere, Viola sa zobudila. Posadila sa na posteľ a potichu šepla Charlesovo meno.
Charles váhal. Otočiť sa či neotočiť? Chvíľku len tak bez pohybu stál pri dverách a držal nehybne kľučku od dverí. Nakoniec ich potichu zatvoril a otočil sa.
"Môžeš ísť prosím ku mne? Ja... Chcem ti niečo povedať."
Charles nechápal. Nechápal ani to, ako sa mohla zobudiť. Veď bol tak potichu! Super, teraz vie kto je jej záchranca a kto...
Šiel a sadol si na posteľ. Viola na neho uprene pozerala, a on jej pohľad opätoval.
To, čo Viola v nasledujúcich minutách spravila Charles nepochopil a poriadne ho to zaskočilo.
Chytila mu tvár do rúk a blížila sa k jeho perám.
Charles jej chytil ruky a chcel ju od seba odtisnúť. Toto chcel spraviť on... A dostať pusu od nej keď bude v triezvom stave. Asi si neuvedomovala čo robí a on od nej niečo takéto nechcel keď ani nevedela, čo robí. Neboli to úprimné city. Cítil to...
"Viola, nie."
"Pššt... Chcela som to urobiť už dávno."
Trošku romantickejší diel, hádam sa tu nenájde príliš veľa ani romantikov xD, inak som nevedela ako to napísať.
Dúfam, že sa vám tento diel páčil aj napriek tomu, že bol tak krátky. (ako aj posledné diele) Idem sa pustiť do fotenia na ďalší diel :-).
Tento diel bol úžastný :)) Hlavne tá fotka kde sa píše ža po schodoch bolo najažšie...... A Cilka, prosím ťa o jednu radu. Mám design a neviem ho nastviť napíš mi na email (paris.world@azet.sk) či by si mi pomohla ja by som ti potom poslala ten design... ďakujem :)