Som teraz dobre precitlivená, "opíjam" sa tu energeťákom a nenávidím sa za to, aká som naivná a ako si vždy myslím, že sú všetci praví kamaráti. No za tou škrupinkou dobrosti sa vždy skrýva nejaká špinavosť, ktorá skôr či neskôr výjde na povrch a vy zostanete sklamaní...
No a keďže teraz so mnou lomcujú fajné emócie, rozhodla som sa napísať ďalší diel Rodinných tajomstiev. Hádam sa do tohto dielu nejak vcítim, keďže bude prevažne iba o kecaní. V hre mi nastal zvrat, tak mením dej, aj tak som už vravela že komix je o tom, čo sa mi deje v tejto simsáckej rodine.
Tak ak máte chuť na dlhé čítanie, klik na celý článok.
P.S. - nepodpisovala som fotky, nemám na to chuť hádam sa nikomu nezachce mi ukradnúť nejakú fotku


V minulom dieli

"Zase si nás počúvala za dverami či čo?! Preboha Alicia, uvedom sa už konečne! Daj mi pokoj! Je to moja vec a absolútne netuším, prečo sa Mariny vždy zastávaš... Prečo sa do toho staráš?! Daj nám obom pokoj!" nakričala jej do tváre, zvrtla sa na opätku a odkráčala preč. Alicia tam zostala stáť ako kôpka nešťastia... Áno, zase počúvala, áno, príliš sa zastáva Mariny, áno, je otravná a áno, všetky jej problémy si zapríčinila sama...
---

Alicia sa počas celého dňa hanbila za to, aký cirkus predviedla pred Jully... Najviac ju škrelo to, že mala vlastne úplnú pravdu a tá sa vždy znáša ťažko.
Nechcela sa nikomu v dome ukazovať na oči, od koncertu nosila to isté, nemala na nič chuť. Zobrala si svoj denník z dectva, vyšla von pri bazén, usadila sa na lehátko a začítala sa do starých poznámok. Do problémov ktoré ju trápili pred niekoľkými rokmi, keď sa so sestrou dostali do deckého domova... Tie časy nechce vrátiť už nikdy späť, ale keď sa tak nad tým zamýšľala, to isté peklo zažíva aj teraz, keď je preč z toho miesta... Aspoň že zabezpečila nejakú budúcnosť pre jej sestru, nechce aby mala aj ona zničený život tak, ako ho pomaly začína mať ona.
Začítaná práve do zápisku z dňa kedy bola posledný krát v deckom domove ju zo zadu niekto vyrušil. Marina...
"Alicia ahoj, práve som sa vrátila od toho pána čo nás vyplácal za koncert. Nejaký ten podiel dám aj tebe, včera si bola úžasná." Alicia sa stále neotočila, dívala sa na denníček ale nevnímala slová ktoré obsahoval.
"A teraz mám zase nejaké vybavovačky, volal mi ďalší pán, dohodnutie sa na ďalšom koncerte a tak nechcem tam ísť sama a ... Nejdeš so mnou?"
Aliciu nebolo treba dva krát presviedčať, zatvorila denník, venovala Marine úsmev a pobrala sa dovnútra prezliecť.

Stavila na poriadne odvážny outfit, s rockovými prvkami, to si vynahradila tým, že jeden deň na seba úplne kašlala. Treba sa pozbierať, haló, nebude sa škrieť za nejakú hlúposť celú večnosť, už to nevráti. Marina jej na to nič nepovedala, iba sa nad tým pousmiala, nasadli a už sa viezli k klubovni, kde sa väčšinou dohadujú koncerty a klub, ktorý navštevujú známi hudobníci.
Vošli do malej predsiene ktorá je zároveň čakárňou do ďalších dverí. No vtedy Aliciu čakal šok. To predsa ani nevyzeralo ako nejaká čakáreň, ale malý utulný bytík. Na sedačkách bola rozvalená skupinka piatich ľudí, ktorí si vôbec nevšimli, že niekto prišiel.
"Ahojte lemry, Marina vás víta aká náhoda že ste tu!" rozkričala sa Marina na celú maličkú miestnosť a všetky hlavy sa otočili práve na nich.
Všetci sa radostne pozdravili a zvedavo si prezerali Aliciu.

Aliciinmu oku ale neušiel jeden chlapík, ktorý sedel nejak príliš osamotene na jednom kresle a pozeral oproti na mini telku zastavanú do steny. Na prvý pohľad jej bol sympatický a začala sa červenať, keď sa na ňu pozrel... Čo sa to s ňou deje? Žeby láska na prvý pohľad ako naivná pubertiačka?

Statný chlap ktorý držal nejaké modrovlasé dievča sa hneď ako uvidel Marinu postavil z gauča a s radosťou utekal k Marine. Bolo to od neho voči modrovláske trošku neprimerané, pretože tak vyštartoval, že skoro spadla zo sedačky. Našťastie to nebrala nejak vážne a iba sa nad tým zachichotala. Tak to jeho priateľka asi nebude, a keby aj áno, tak nejaká veľmi zvláštneho druhu, že nežiarli na Marinu...
"Ajoj pusinka moja, kde si mi hnila že si sa tak dlho neukázala?" predniesol keď k nej šiel a uštedril jej bozk na líce.
"Amando, aj ja ťa rada vidím ty môj homoško."
Alicia sa nestačila diviť čo má toto všetko znamenať. Okay, Amando je očividne gay, takže tým sa veľa vecí vysvetluje ale tie prezívky a a... Kto sú tí ľudia vlastne?

Očami zablúdila s Mariny s Amandom na červenovlasého chalana. Aká náhoda, práve si ju obzeral aj on no hneď ako videl, že sa na neho Alicia pozerá, odvrátil zrak niekam k stene na všelijaké plagáty povešané na stene. Väčšinou to boli plagáty nejakých známych aj neznámych skupín.

"To nemyslíte vážne... Už tu sedíte dve hodiny?!" spýtala sa prekvapene Marina všetkých okolo.
Sedeli a bavili sa, tí ľudia boli jedna veľká skupina s názvom Right or left, ako sa dozvedela.
"Áno zlato, už mi to tu lezie na mozog, nerozumiem čo ten idiotský manažér toľko robí že nás stále nezavolal dnu." sťažoval sa Amando a dával svoje rozčúlenie najavo aj svojou gestikuláciou.
"Potrebujem sa s ním dohovoriť na ďalšom koncerte, vola mi on sám pred takou pol hodinkou, tak dúfam že mne sa pošťastí a budem môcť vstúpiť skôr než vy, preboha on sa asi fakt zbláznil že vás tu toľko necháva čakať!" rozčulovala sa Marina so všetkými okolo, súcitila s nimi, zatiaľ čo Alicia povedala iba svoje meno ale všetci sa jej pekne predstavili a tak aspoň vedela, kto je kto.
Blondýna s klobúkom sa volala Amber a chalan vedľa nej s čiapkou bol Fabio. Obaja tvoria pár a klape im to.
Modrovláska s bláznivým tetovaním od hrude až po ruku sa volala Peny a jej brat bol práve on...

Peniel... Červenovlások, s krásnou tvárou, tak trochu hanblivý. Keď Alicii hovoril svoje meno, ťažko mu bolo už len vtedy, keď sa na ňu na sekundu pozrel. Obaja si od seba držali odstup, ako keby mal jeden z nich nejakú chorobu. Očividne to medzi nimi iskrilo, myslím, že si to všimli všetci prítomní v miestnosti, pretože po nich hádzali zvláštne pohľady, ktoré boli obom nepríjemné.
Po pol hodinke kecania sa všetci chalani vytratili na záchod a Marina sa stratila vo veľkých dverách do manažérovej kancelárie. Tak našťastie nečakala dlho a ten pánko aj úplne zabudol, že tu na neho čakajú ďalší ľudia, čo všetkých pobúrilo, no sľúbil im, že ich hneď berie k sebe. No tak, čo...

Alicia tam nechcela byť sama, necítila sa tam príliš dobre. Sedela tam iba s Peny a s Amber, ktoré sa bavili iba medzi sebou. Tak sa teda zdvihla a povedala im, že ide na záchod aj ona a zachvíľu je späť. To sa jej ale nepodarilo, pretože modrovlasá Peny ju zastavila a pustila sa s ňou do reči o Penielovi. A doteraz nevidela že tam bola?

Po troch minútach kecania zistila, že Peny je neskutočný blázon za čo zodpovedá už len jej vzhľad. Neustále jej tlačila do hlavy, že sa Penielovi páči, pretože vždy zneistie pri tých, ktoré sa mu páčia. Strhla z nej sako, ktoré si nechcela dať dolu, vraj aby pôsobila vyzývavejšie a nakázala jej, aby ho oslovila, keď sa vráti.
Alicia bola z nej na nervy a chcela okamžite vypadnúť z tejto miestnosti.
Amber iba tíško sledovala čo sa deje a smiala sa.

Práve vtedy vošiel do dverí Peniel a bol prekvapený, čo sa to deje. Naskytol sa mu pohľad na Aliciu, ktorá rozpačito stojí pred Peny a Peny zviera v rukách jej sako. Musel uznať, že Alicia vyzerala neuveriteľne príťažlivo a nedokázal od nej odtrhnúť oči.

V momente keď sa Alicia zmätene pozrela na Peniela, hneď otočila hlavu na druhú stranu, pretože práve vošla do miestnosti Marina. Pozerala sa na displej mobilu a mala prazvláštny výraz, s náznakom strachu a smútku.
"Musíme ísť súrne domov... Niečo sa deje s Victorianovým otcom..." a tak teda Alicia schmatla sako z Penyních rúk a utekala za Marinou, ktorá bola pomaly už vonku z budovy... A doma bude zase bordel...
Možno že niektorým z vás vadí, že sa príliš rozpisujem a nebaví vás to, ale je to proste môj štýl, napísať dve či tri vety pod jeden obrázok, to nie je pre mňa. Dúfam, že vás to príliš neobťažuje a ak máte pocit, že sa v tomto komixe vyskytujú niekedy nie najslušnejšie scény, máte pravdu, ale tento komix je zameraný na taký žáner, čiže pod 13 rokov ho čítať neodporúčam, aj keď teraz v tejto dobe je to vlastne už skoro jedno.








Mně bude 13 za měsíc
Pěkný díl, mně nevadí, že se tak rozepisuješ :) S těma "kamarádkama" je mi to líto, vážně :(