10. prosince 2013 v 21:17 | Cilka
|
Sem tam keď ma prepadne tá najväčšia nuda, zavítam do rubriky "Naive" a čítam. Čítam tie začiatky, akým štýlom som písala, koľko gramatických chýb som spravila, ako som fotila a upravovala fotky a nestačím sa čudovať, ako veľmi prešiel komix Naive od začiatku zmenou.
Začnime teda prvým dielom, prvými fotkami a prvými vetami.
~Viola sa zobudila ako prvá a pokúšala sa zobudiť Hanza. Zvodne sa pozrela na Hanza. Bréé ránko Hanz :). Zahlásila jej milučkým hlasom. Ako si sa dnes vyspal? :) No Hanz neodpovedal a stále sa pozeral do zeme.~
~Hanz teda Violu pustil a povedal jej aby si sadla. Viola nahodila lákajúcu pózu. Hanz jej stále pozeral na zadok a ledvaj sa vykoktal. Ehm. No Viola takže, ty vieš že som populárny... Uhmmm... A volali mi z Nemecka. Chcú aby som tam išiel vystupovať. Budem tam len na týždeň tak sa neboj ale... Chcel som že... Či by si sa mi nepostarala o môjho psa. Viola prekrútila očami. Nie za to, že Hanz ide na koncert. Na to už bola celkom zvyknutá ale bola naštvaná, že jej Hanz zveril jeho psa. Ona ho totižto nemá moc v láske lebo naposledy jej ocikal nohu a zničil jej značkovú kabelku.~
-------> Keď som komix začala písať, mala som 13 rokov a s komixami už nejakú tú skúsenosť, veď predsa len som mala predtým dve stránky s komixami a myslela som si, aká som v písaní skvelá keďže mi to tam návštevníci písali. Ale, preboha, to boli komixy vhodné akurát tak do koša, lenže vďaka vám, že ste boli taký milý som si myslela, a možno že je to tak aj dobre... Pretože ma to nakoplo k písaniu ďalších dielov a pomaličky som sa každým krôčkom zlepšovala. Šlo to celkom pomaly, ale nakoniec predsa. Úryvky ktoré som vybrala z prvého dielu nie sú až tak zlé nie? Aha, žeby z toho dôvodu, že som komix mierne upravila. Viem že som to robiť asi nemala, ale keby si ten diel niekto rozklikol a videl by milióny smajlíkov, viet ako keby to písala nejaká pošahaná pubertiačka... Tak je to myslím si že len dobre. Predsa len o tom, či budete ďalej komix čítať rozhodujú začiatočné diele. No a ja som ich tak "trochu" pokazila. Vtedy som ešte používala farebné písmo a prečo ho už nepoužívam? Pretože sa v komixe zobrazilo už veľa ľudí a mne došli farby :-D. Ale nie, to je tá najhlúpejšia výhovorka v dejinách. Skrátka mi to prišlo zbytočné keď som za každou vetou niečo napísala takže ste automaticky vedeli, kto čo hovorí a prišlo mi to také elegantnejšie, také ako v knihe...
Fotky neboli zo začiatku podpísané veď načo aj, myslela som si... Kto by mi kopíroval komix? Neverím že by sa niekto niečoho takého dopustil... Pche! Lenže potom som zistila, že som bola v tejto veci dosť naivná, asi ako Viola :-).
Keď som teda na viacerých blogoch videla, že je okopírovaná moja tvorba, do podpisovania fotiek som sa pustila aj keď sa mi do toho zo začiatku vôbec, ale vôbec nechcelo.
Taktiež ma štve, že som símika Hanza dosť odflákla. V hre som vtedy ešte nemala nejaké super downloady (netvrdím že dnes mám ale sú určite lepšie), takže som ani nevedela, ako ho mám vytvoriť. Hrozne ma iritujú jeho príšerné tetovania, vyzerá ako z cirkusu. No odstraňovať mu ich nechcem, alebo? Neviem, pretože Hanz bude v Naive hrať ešte dosť významnú úlohu a teraz ma dosť štve, že som ho spravila takého, aký je. Kompletne by som ho najradšej vymenila za iného Hanza, ale toho sa nedopustím, nebojte :-D.
Vlastne štýlom fotenia som sa až tak príliš nezmenila, mne sa tie fotky celkom páčia aj od začiatku. Samozrejme čo sa postupom času menilo boli simíci a ich grafické rozlíšenie. Až o niekoľko dielov ďalej som zistila, že to mám vlastne nastavené všetko na normále, takže sa všéétko pomenilo a simíci teraz vyzerajú omnoho lepšie.
Najviac ma dostala 5.časť, kde sa udiala dosť podstatná vec a ja som to pojala tým najhorším spôsobom, veď posúďte sami.
~Ja som tu s mačkou Borkou. Mám ju strašne rád. Chodievame sem skoro každý deň, keď je dobré počasie. A ty? Čo ja? Jááj no vlastne, ten pes nieje môj ale môjho priateľa Hanza. Hanza Doorwasha. Doorwasha? To je tá rock star nie? To si robíš srandu! To vážne? Ano!~
~Vážne sa ti za Brusha ospravedlňujem. Hanz si vychoval veľmi zle ale čo ho dá do útulku? Na to ho má príliš rád aj keď ja ho tiež moc nemusím. Už je to dobre Viola. Ten pes za svoje chovanie nemôže. Nechápem Hanza. Myslel som si, že je to bezchybný človek ktorý dokáže všetko najlepšie. Ale, predsa sa mi osvedčilo to staré porekadlo: Nikto nie je dokonalý. No dobre... My už musíme ísť. Počkaj! Nedáš mi tvoje telefóne číslo? Len tak na pokecanie teraz sa dosť nudievam. Charles teda Viole nadiktoval svoje číslo a Viola si ho zapísala na ruku perom, ktoré vždy nosí zo sebou pre istotu.~
"Teraz sa dosť nudievam." vážne?! Vážne?! :-D
Čo som to písala za bludy, takto by sa nesprával žiadny normálny dospelý človek nie to už človek ktorý vlastní obrovskú firmu. Nevravím že teraz je v komixe všetko 100% reálne, že sú tam skutočne dobré dialógy vhodné dospelých ľudí ale stále sa učím. No táto časť ma dostala, taká prelomová a ja som ju takto pokazila. Čiže stretnutie Violy a Charlesa dopadlo na prvý krát katastrofálne. Tu ešte môžete vidieť Charlesov starý účes. Ach, ako by som aj Charlesa kompletne najradšej zmenila... Avšak vďaka novým vymoženostiam a hlavne vďaka novým downloadom "dnes" už Charles podľa mňa vyzerá omnoho lepšie :-).
Taká prelomová časť podľa mňa bola časť číslo trinásť. Vtedy som sa najviac približovala k môjmu aktuálnemu písaniu. Tá časť to bola tá, kde sa Viola po rokoch stretla s Andrewom. Na simíka Andrewa som bola neskutočne moc pyšná, veľmi sa mi páčil a bola by som ho brala aj v reále :-D. No fakt, vtedy som mala v hlave jasno... Viola musí zostať už navždy s ním! Teraz som si tým nie až tak istá... Nebudem nič prezradzovať, to musí zostať v utajení :-).
~Nezakryla sa, lebo bolo vonku a aj vnútri teplo. Lenže nedokázala zaspať. Stále jej myslou prebiehala tá hádka s Paulínou. Nedokázala na to zabudnúť a stále sa len prehadzovala z jedného boku na druhý. Navyše jej bolo veľmi teplo, takže aj z toho bola veľmi nervózna. Rozhodla sa teda, že sa pôjde prevetrať na balkón. Ešte nebolo až tak neskoro, bolo jedenásť hodín.~
~Viola bola zahanbená že stojí pred svojím kamarátom v spodnom prádle. Chytila sa rukou hlavy a zaskočene sa vykoktala že áno, to je ona. Vááu! Poriadne dlho som ťa nevidel. Stále si bola niekde preč a... a na mňa si kašlala. Vlastne ani neviem, či sme ešte kamaráti... Prosím? Jasné že sme! Ja viem, stále som bola len preč... Vlastne, prespávala som zväčša u Hanza. Viola sa zarazila nad tým čo povedala. Asi by mu nemala spomínať muža, pre ktorého ho opustila. Andrew navyše Hanza pozná z koncertov a vážne ho moc nemusí.~
Musím uznať, že fotky v tejto časti sa mi dosť páčili, mali takú pravú nočnú atmosféru. Ak chcete, môžete si ten diel rozkliknúť a zaspomínať na prvé časy lásky medzi Violou a Andrewom... Avšak naivite som sa nevyhla ani v tomto dieli a zamiešala som ju aj sem. No veď čo, keď sa už ten komix tak volá...
No, a teraz preskočíme o niekoľko častí dopredu, skočíme z dvoch rozchodov, z plesu, z Country klubu, s definitívneho rozchodu Violy a Andrewa, rozchodu s Hanzom a dostaneme sa až po neuveriteľnú časť číslo 44, čo je fakt dosť vysoké číslo a nemôžem uveriť, že ten komix ešte stále ťahám dopredu, že ho stále píšem a stále mám čo písať. A všetko je to vďaka vám, že komix čítate a podporujete ho svojimi komentármi. Síce Naive momentálne zanedbávam, ale čím to ide ďalej, tým chcem mať každý diel prepracovanejší a aj preto to trvá.
Ako som sa teda v písaní zmenila? Prečítajme si teda krátky úryvok z najnovšieho dielu.
~Nastalo ráno, druhý deň služobnej cesty. Viola sa zobudila pred šiestou hodinou, cítila sa vyspatá a fit. Raňajky mali byť až o ôsmej hodine, tak sa teda prezliekla, učesala a pozerala von oknom. Nič zo včerajšku si nepamätala. Iba to, že pila vééélmi veľa vína a že zaspala v kresle. Ou a ešte niečo. Niekto ju držal v náručí a potom sa zobudila na izbe v posteli, dokonca v pyžame. Nerozumela tomu, ale príliš to neriešila. Aspoň zatiaľ.
Vonku pobehovalo na tak skoré ráno dostatok ľudí a všetci sa zdali byť šťastný. Len Viola mala v hlave neporiadok, žralo ju svedomie, že včera spravila nejakú hlúposť. Mala taký pocit... Nevedela či sa včera skutočne niečo stalo, alebo je to len ďalší výplod jej bujnej fantázie.~
~Na raňajkách zatiaľ nebolo veľa ľudí, Charles a Emberly tam boli medzi prvými no už aj dojedli a iba sa rozprávali. Teda, rozprávala iba Em, Charles bol myšlienkami niekde úplne inde.
Na jednej strane ľutoval, že neurobil to, čo už tak dávno chcel. Vlastne nemusel ani on, Viola sa mu sama ponúkla. On sa avšak zachoval ako pravý gentlman, povedal jej čo mal na srdci, Viola nespravila to, čo chcela, no tak to bolo lepšie. Bola opitá a neuvedomovala si, čo robí. Hneď ako ju odmietol a vstal z postele, Viole zase klesla hlava späť na vankúš a zaspala hlbokým spánkom. A on ju dokonca prezliekol. Vyzliekol a pozeral sa na jej polonahé telo, no nechcel ju nechať spať v tých handrách. Aj tak si pravdepodobne nič ráno Viola pamätať nebude.
Dnes ju chcel zavolať na raňajky medzi prvými, no cítil sa za to trápne a tak šiel na ne on sám. Čo čert nechcel, do cesty sa mu priplietla Emberly a prisadla si. A teraz ju tu má a nevie sa jej zbaviť. Páni, je vážne otravná! Ako keby ho zaujímala nejaká jej kamoška, ktorá ju pozývala na najväčšiu párty a ona odmietla. Choď preč Emberly!~
Fotky som si začala podpisovať, viac som sa venovala úprave fotiek a text pod fotkami sa rapídne rozšíril. Snažím sa všetko rozpisovať a vžívať sa do rolí postáv... Musím uznať, že som s premenou Naive spokojná. Zmenil sa podľa mňa neskutočne, možno aj Viola a niektoré postavy sa konečne začali správať celkom primerane na svoj vek. Som na tento komix pyšná, som pyšná na seba že som toľko vydržala a stále píšem. Som vďačná vám za neustálu podporu aj keď je to niekedy dosť bieda. Ale som vďačná za tie pekné chvíle, ktoré som prežívala vďaka tomuto komixu. Mám s ním spojené neskutočné spomienky, tento komix je dokonalý obraz mojej premeny. A ja som iba rada, že tu je... Som iba rada, že mám tento blog a že mám vás. Ja len pevne verím že sa bude tento blog tešiť vašej návštevnosti ešte dosť dlhú dobu, že si budete čítať moje články a možno, že tu tým pádom pobudneme dlhšie, než mám v pláne :-). Pretože inšpirácia je a keď je inšpirácia, je aj chuť.
Dúfam že ste sa dostali až na koniec článku a keď áno, tak vám srdečne gratulujem. Musela som sa už poriadne vypísať keď som to už dlho (dlho? ja sa rozpisujem asi stále :-D) nerobila.
Veľmi kreatívny článok
Ja si často čítam vlastné komixy a samozrejme nad svojimi chybami ( a niektorými trápne pretrápnymi myšlienkami
)..ale postupom času vidím postup u každého. Veľmi pekný článok asi si idem dačo svoje prečítať a znova prehodnotiť svoje zlozvyky