close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Hoblle

8. února 2014 v 21:33 | Cilka |  Zoznámte sa s...
Občas začnem písať článok s ľahkosťou, s tým, že viem, čo napísať. Teraz je tu ten druhý prípad.
Zoznámte sa s... Pfú, to tu nebolo dobrý rok a pol. Aj ja sa čudujem. A hanbím sa.
Blogu som sa nevenovala z dôvodu osobných problémov, musela som vyriešiť kto s kým, čo ako, pretože jednej vadil ten, druhému ona, ďalší žaloval... Bože, prišlo mi to, ako keby som mala podaktorých kamarátov ešte v škôlke, a nie už zo strednej. Stratila som ďalšiu najlepšiu kamarátku, verte že aj keď si na základke hovoríte, že budete aj po strednej tie naj kamošky pod slnkom, nebude to tak. Presne si pamätám čo povedala. "Budeme sa stretávať aj po základke, aj keby sme boli od seba kilometre ďaleko. Počujete?! Musíme!" haha...
Stáva sa, treba sa na to pozerať z iného uhlu. Niečo staré skončilo, nové začne. Síce ma to mrzí, pretože som kvôli jednej osobe zanedbávala niekoho, kto ani za nič nemohol, ale už som sa mu ospravedlnila a som vážne šťastná, že som toho človeka získala späť. Ale na druhej strane ma mrzí aj to, že som stratila najlepšiu kamošku, ale inak sa asi ani nedalo. Neustále sme sa hádali a už to bolo medzi nami tak dotrhané, že sa to nedalo zachrániť. Život je nevyspitateľný... Dúfam len, že som túto kapitolu môjho života uzavrela, pretože ma to stálo dosť síl a silnej psychiky.
~~~
V tejto časti sa môžete tešiť na anketu a ešte na ďalší výber. Pridávam sem aj oficiálny popis o tejto rodinke, iba preložený do slovenčiny.
Prosím vás, nevšímajte si to, že táto "šou" alebo ako to nazvať, nevyzerá nejak extra premakane. Mám na mysli kulisy, simíkov atď., pretože tu ide o to, aby to vyzeralo tak klasicky simíkovsky a predsa len sa tu robia rozhovory so sims rodinkami, ktoré si ja sama vymýšľam. Aj to je upozornenie, pretože v začiatkoch tejto šou mi tam podaktorí písali, že tá a tá rodinka nemá taký život, ale ja viem, je to vymyslené.

+13, opäť sa tu vyskytuje pár neslušností

P.S. : ak si rozkliknete celý článok, čaká vás hromada čítania, tak sa potom prosím nesťažujte. Ja som vás varovala :-D.


~Chuck Hoblle už má plné zuby zháňania kšeftov na hranie a spanie po zaprášených moteloch. Rany, hrče, vzrušenie a nebezpečie sa podpísali na jeho bolavých kostiach. Nikto nevravel, že život ródeového kovboja bude ľahký, ale usadiť sa ako malá celebrita v meste, ako je Appaloosa, má svoje výhody. Prisťahoval sa za svojim dlhodobým priateľom Johnnym, autorom country pesničiek, ktorý tiež stratil rodinu kvôli živote na cestách. Keď si nevymeňujú príbehy o dievčatách, starajú sa o kone v ich pokľudnom živote.
(Johnny je ten s klobúkom a Chuck s dlhými vlasmi, aby ste sa v tom nestrácali v nasledújucom texte)~


"Zdravíme vás po tak dlhom čase, čo mala naša šou pauzu. Dnes sme tu avšak v plnej sile a sme pripravené na ďalší rozhovor so zaujímavou rodinkou, presnejšie s Chuckom a Johnnym, ktorý majú svoj vlastný konský ranč. Vyzerá to tak, že dnešný deň bude ešte poriadne zaujímavý. Poďme teda na to."



"Už sú tu..."
"Konečne."
"Dnes si užijeme. Teda, aspoň ja. Šťavnaté mäsko."
"Ty starý blázon! Nemaj hlúpe reči, lebo nám ešte chúďatká zutekajú skôr, než prekročia prah môjho domu."
"Nášho..."
"Môjho Chuck, môjho..."
Chuck vždy miloval ženy. A ženy jeho. A Johnny musel vždy počúvať jeho príbehy z nočných jázd. Ten starec mal zvláštnu charizmu. Aj keď mal príšerné dlhé rovné vlasy, vrásky okolo očí a už ochabnuté telo, ktoré si zobrali dlhé roky života, ženské po ňom ešte stále šli. Stačilo pár slov, jedno mrknutie, ruka na koleno a mal ich. Johnny mu vlastne ani nezávidel. Občas...

Dievčatá ani nemuseli dávať najavo, že prišli. Obaja im hneď otvorili a prívitali ich. Chuck sa najskôr vrhol na Victoriu a privítal ju medvedím objatím. Victorii sa to očividne páčilo, pretože sa zmohla iba na pubertiacke zachichotanie. Zatiaľ Lea si zdvorilo podala ruku s Johnnym a čakala, kedy ju ten starý chlap pustí. Vyzeralo to zvláštne...

"Tak, rád by sme vás pozvali do nášho skromného príbytku. Dúfam, že sa vám tu bude páčiť." Johnny bol veľmi milý, zatiaľ čo o Chuckovi sa nedalo povedať to isté. Už od začiatku ako ho Lea uvidela pôsobil zvláštne tajomne. A to, ako sa hneď vrhol na očividne nadržanú Victoriu ju samozrejme veľmi prekvapilo. Ešte viac to, že Victoria bola jeho privítaním spokojná. Rozhodla sa na to zabudnúť a tak spoločne vošli do ich, ako povedal Johnny, skromného príbytku. (ja len dúfam že ten príbytok sa tak píše lebo... fuh)

Celý ich dom bol zložený zväčša z drevenných prvkov. Nič moderné, všetko ako o niekoľko rokov pozadu. Ani útuľné to tam dvakrát nebolo, no vydržať sa tam dalo. Johnny s Chuckom im priniesli stoličky a odpratali sa do kuchyne s tým, že im prinesú niečo pod zub.
Leu opäť prekvapilo, ako sa Victoria usadila na stoličku. Čo najviac sa vystrela, vypla hruď a založila si ruku v bok. Tá póza vyzerala zvláštne. Dnes je nejako všetko zvláštne. Dobrý pocit z dnešného dňa ju pomaly opúšťal.

Chuck sa o malú chvíľku objavil v dverách do kuchyne a spýtal sa ich, čo si dajú na pitie.
"A radšej tvarohový koláč alebo bábovku?"
"Nie pán Chuck, nič nechceme len vás. Teda, na rozhovor hehe..." zaplietla sa do konverzácie Victoria.
"Pre vás som iba Chuck." žmurkol a stratil sa vo dverách. Bože, Victoria, prestaň s tým zvádzaním a Chuck by mohol tiež. Aspoň jeden rozhovor bez komplikácií, prosím!

Johnny sa teda z kuchyne vrátil s prázdnymi rukami, keďže dievčatá chceli iba niečo na pitie a aj to potom naspäť Chuck odniesol. Pohodlne sa všetci štyria usadili a mohlo sa začať s otázkami. Samozrejmá vec že Victoria sa do toho pustila ako prvá.
"Chuck, povedze nám niečo o tom, ako ste sa vlastne dostali ku koňom a prečo práve - ródeový kovboj?"
"Bolo to trošku zložitejšie," odkašlal si chraplavým, zafajčeným hlasom a pokračoval, "raz som bol na mojom obľúbenom mieste, čo bola nádherná lúka pri ktorej bol husto porastený les a jednoducho... Veľmi rád som tam chodieval ja sám, nikomu som o tom mieste nepovedal. Ležal som v záhone kvetín a vo vysokej tráve, dumal nad mojim životom, nad svetom... A potom som ho tam uvidel. Krásny hnedo-biely flakatý kôň. Fascinoval ma svojou krásou. Bolo to len žriebätko, ktoré sa páslo chutnou zelenou trávou. Nemohol som inak, vstal som a šiel som k nemu. Nebál sa. Ani si ma nevšimol. Pohľadkal som ho po jeho mohutnej hlave, potom ju zdvihol a ďalej prežúval svoju potravu. Bol tak krásny, že som pri ňom bol až dovtedy, dokým sám neodišiel. Nechcel som aby odišiel. Krásnejšieho koňa som v živote nevidel, tak som sa rozhodol ísť za ním. Priviedol ma do menšej osady, kde bolo kopec ďalších prenádherných koňov. Oslovil ma nejaký starý chlapík s tým, či sa mi páči. Musel som odpovedať, že áno. Starý muž sa pousmial a dovolil mi prísť aj na ďalší deň. A tak som prišiel. Spoznal som viac ľudí z osady a tí ma čo to naučili o koňoch a ostatných veciach. Začal som sa o nich viac zaujímať, starček, ktorý mi dovolil k nim prísť ma začal učiť jazdiť na koňoch, začínali sme s tým krásnym hnedo-bielym ktorého som si nesmierne obľúbil. A tak to šlo ďalej až kým som si nenašiel vlastnú prácu a vyrástol z nevedomého dieťaťa na skúseného jazdca. Tak nejak sa začal môj príbeh... Rád na to spomínam." rozprávanie ukončil širokým úsmevom, ktorý bol až desivý.
Victoria bola ticho, tento príbeh ju prekvapil. Čakala niečo omnoho nezaujímavejšie. Do ďalšej otázky teda vhupla Lea.
"A vy, pán Johnny, ako ste sa vy dostali ku koňom a ku spevu?"
"Prostredníctvom Chucka. Boli sme kamoši už od malička, naši rodičia sa poznali a bývali sme od seba jeden dom. Neskôr mi Chuck ukázal osadu, do ktorej chodil a ja som tam začal s ním chodiť tiež, aj keď nie tak intenzívne. Naučil som sa na koňoch jazdiť tiež a bavilo ma to. Koňom sa teda venujem až doteraz. A spev? Ja som odmalička často vyspevoval, všetci mi predpisovali budúcnosť speváka. No, tak sa aj stalo."
"A pán Chuck, o vás sa vraví, že ste mali veľmi pestrý život. Tak, ako to bolo ďalej?"
"Toto sa hovorí? No, vlastne je to aj pravda. Ale nič extra zaujímavé vám k tomu nemôžem povedať. Veľa som cestoval po svete aj tu s Johnnym. Šli sme za slávou. Boli sme karieristi takže ženy a my, jasné, žien bolo veľa, ale nejak sme s nimi budúcnosť neplánovali. A tak sme zostali starými mládencami. Avšak tento život mi celkom aj vyhovuje. Čo ma ale najviac mrzí je to, že sme obaja kvôli cestovaniu stratili rodinu. Vykašlali sme sa na nich a keď sme si na nich spomenuli a chceli sme im porozprávať čo sa v našich životoch zmenilo, už tu neboli... Asi jediná vec ktorú tak veľmi ľutujem v živote. Rodina je vždy na prvom mieste, bohužiaľ. Niekedy si to uvedomíte až keď ich stratíte."
Obe dievčatá usúdili, že by to hádam aj stačilo, pretože začínali byť obaja smutný a tak ich poprosili o menšiu prehliadku domu.


Chuckova izba

Johnnyho izba

Dievčatá sa dožadovali toho, aby im ukázali ich kone. Obaja s radosťou súhlasili. Stajna bola teda riadne obrovská.

Čierny kôň, ktorý bol napravo stajne bol Johnnov.

"Ahoj chlapče. Dnes pôjdeme na prechádzku, áno?" prihováral sa mu Johnny, snažil sa, aby bol pokojný, pretože Victoria ho chcela silou mocou nakŕmiť. Neustále sa vyťahovala, že ona skúsenosti s koňmi má a rada by sa opäť previezla. Johnny súhlasil, zatiaľ čo Chuck sa lišiacky usmial.

"Ahoj zlatúšik. Neboj sa ma, teraz ti dám sladučkú mrkvičku." Victoria pôsobila ako blázon.

Kôň si poslušne mrkvu z jej ruky zobral a na dva razy schrúmal. Victoria ho pohladila po veľkej hlave a jemnej hrive a prosila Johnna, aby ho priviezol von a ona mohla skúsiť preskočiť pár prekážok, VRAJ istý čas trénovala. Zaujímavé...

Na lavej strane bol ešte jeden kôň, ktorý bol pre zmenu hnedý a bol Chuckov. Toho ale radšej neotravovali, pretože je vraj unavený - Chuck sa s ním prednedávnom vrátil z prechádzky, tak ho chcel nechať ešte oddýchnuť.

Johnny dával Victorii rôzne rady, ale ona ho odbila s tým, že všetko vie a nemusí nič riešiť.

Chuck sa neustále rozprával s Leou zatiaľ čo Victoria sa snažila dostať na koňa.

Nevyzerala príliš nadšene a ani jej to moc nešlo. Tak niekto tu pekne klamal aby zapôsobil.

Konečne sa dostala do sedla. Vytvorila tým avšak zvláštnu pózu, ktorá mierne nabudila Chucka. Asi zámer, ktorý sa snažila Lea prehliadnuť.

"Dnes budeš moja." pomyslel si Chuck. Neskutočne ho vzrušovala.

Jej vystrašený pohľad hovoril za všetko. Na koni nesedela buď vôbec, alebo po niekoľkých rokoch. Nikto však na to nič nehovoril a Victoria sa nesťažovala.

Prekážky preskakovala však hravo, až ju to prestalo po chvíľke baviť a tak šla s koňom pri nich. Boli zoskupený v malom kruhu a Lea sa ich ešte vypytovala niečo do rozhovoru.

"Nemáte pre mňa niečo náročnejšie? Už ma to nebaví."
"Pod pojmom náročnejšie si predstavujete čo?" spýtal sa zdvorilo Johnny.
"No, nejakú väčšiu výzvu. A ty Lea? Nechceš skúsiť jazdu aj ty?" toto bolo od Victorii málinko nezdvorilé. Takéto niečo jej mal navrhnúť Chuck s Johnnym, ale tí sa očividne o kone neradi delili.
"Nie, nechcem bojím sa koňov." jej odpoveď ale skoro nebola vôbec počuť, pretože nestihla ani dohovoriť, začal rozprávať Chuck.
"Ak sa vám to nezdá, môžem ísť pre môjho koňa. Johnnov je príliš krotký. A môžeme sa presunúť na dráhu pre pokročilých." navrhol s úsmevom. Victoria nemohla nesúhlasiť.

Naposledy pohladkala Johnnovho koňa a zosadla.

O pár minút sa zo stajne vynoril Chuck aj so svojim koňom, ktorého viezol v tesnej blízkosti. Neustále sa potmehúdsky uškieral. Aj Johnnovi to liezlo na nervy. Jeho pohľad vravel za všetko.

Presunuli sa teda na druhú trať a tu sa už podarilo presvedčiť Leu, aby si skúsila jazdu aj ona. Presvedčil ju Johnny a ponúkol jej svojho koňa, ktorý je omnoho krotkejší, než ten Chuckov. Lea mala ťažkosti, pretože sa nevhodne obula. Fákt skvelá logika, obuť si topánky na podpätkoch keď išla k ľudom, ktorý vlastnili kone.


Lea sedela na koni prvý krát v živote, nečudo teda, že bola poriadne vyplašená a bála sa, že každú chvíľu z neho spadne. Vyzeralo to síce jednoducho, no vôbec to tak nebolo.

Victoria pohladkala Chuckovho koňa a rozbehla sa k prekážkam.

Johnny zatiaľ zobral Leu preč od blízkosti prekážok, aby nedošlo k nejakému nešťastiu. Leu už teraz začal bolieť celý chrbet a cítila každý jeden sval koňa, na ktorom sedela.

Victoria Chuckovho koňa príliš podcenila a kopla ho do slabín. Ten avšak vyštartoval plnou rýchlosťou a Victoria sa nestihla poriadne ani spamätať, čo sa deje. Kôň sa rozbehol naprieč prekážkam a ona nebola pripravená.

Johnny ešte Leu nestihol dostať preč z dosahu prekážok a Victoria vedela, čo bude nasledovať. "Pozór!" posledné, čo stihla povedať.

Potom sa kôň splašil, nemal kam újsť, tak sa postavil na zadné a hlasno zaerďžal. Victoria sa z jeho chrbta zosipala ako hnilé jablko. (nie, hruška nie, radšej jablko :-D)

Všetci sa k nej s blakotom rozbehli, keďže sa Victoria nestavala na vlastné nohy. Ležala tam ako bez známok života.


Chuck ju ihneď zobral na ruky a za pätami s vrieskajúcou Leou sa všetci pobrali do domu...

"Vedela som, že s koňmi nemáš príliš skúsenosti. Ach Victoria..."
"Prepáč, ja... Len som chcela zapôsobiť že sa vyznám. Jasné, bola to hlúposť a ľutujem to."
Victoria bola už asi hodinku hore. Po tom, čo spadla z koňa mala na líci krvavú ranku a spala asi dve hodiny. Všetci sa o ňu príšerne báli.
"Johnny ti sem dal kopec vankúšov, diek a nanosili ti sem jedlo. Fakt sme mali o teba všetci strach a už sme chceli volať záchranku. Našťastie si sa potom zobudila."
"Hej, hej... Fakt mi je to ľúto."
"Stalo sa Victoria... Aspoň nabudúce budeš vedieť že sa nemáš vyťahovať. A ak ti je teda lepšie, tak sa môžeš obuť a prísť ak budeš pripravená ísť domov. Okay?" žmurkla na ňu Lea a odišla z izby.

Dlho v izbe sama nezostala. Len tak sedela na posteli a premýšľala, keď jej do izby vošiel Chuck.
"Ahoj."
Nevedela prečo, ale neskutočne ju Chuck... Nabudzoval. Aj keď sa prechvíľou skoro zabila, celý deň bol medzi nimi nejaký silný náboj, ktorý ich spojoval. Mala chuť sa na neho vrhnúť, teraz, keď boli konečne sami. Nedalo sa to už ďalej vydržať.

Chuck mal v pláne to isté... Sadol si k Victorii a odzadu sa k nej priblížil. Vedel, že to chce. Tušil to celý deň ako ju uvidel. Taká rýchlovka by nezaškodila, už dlho si nevrzol.

Chcel, tak dostal. Victoria bola neuveriteľne ľahká korisť. Mladá, nerozvážna a nadržaná. Chuderka.

"Och môj bože! Victoria!"
S nečakanou návštevou ale nepočítali. A zamknúť ich asi taktiež nenapadlo.

Bol to otrasný pohľad. Victoria musela byť poriadne zúfalá, keď tu predvádzala to, čo predvádzala so starým nechutným odporným chlapom! Od začiatku sa jej hnusil. Chcela ju iba zavolať, aby sa už poobliekala a šli. Stmievalo sa...

Na jej šokovaný výkrik zareagoval aj Johnny. Ihneď pribehol do izby a bol poriadne vytočený.
"Chucky ty smradlavé hovädo! Vypadnite! Obaja!" nejak extra prekvapený ale nevyzeral, iba veľmi rozčúlený.
Lea sa z toho stále nedokázala spamätať. Všetko sa pokašlalo v gigantických rozmeroch. Hanba. A poriadna. Obaja sa ihneď od seba odlepili a začali sa obliekať. Chuck vyzeral byť celou situáciou omnoho menej zaskočený, než Victoria. Asi sa niečo takéto nedial prvý krát... A tak Lea odišla... Bez Victorii. Toto si celé pokazila na plnej čiare...
~~~
Čo bolo ďalej? Johnny bol na Chucka neskutočne naštvaný a vyhodil ho dočasne z domu. Chuck sa musel opäť vláčiť po moteloch ako za mladi. Victoria fňukala a bála sa, že príde o miesto v práci. Lea všetko vyklopila šéfovi, nemala s ňou zľutovanie. Už dlhšiu dobu jej liezla poriadne na nervy a vôbec by sa nesťažovala, ak by jej priradili niekoho iného. Či Victoriu vyhodia z práce, o tom rozhodnete vy... V ankete ;-).

~~~
Preto sa vás pýtam na vyhadzov Victorie, pretože tie siminky sú vážne staré. Robila som ich pred rokom a niečo, teraz by som sa s nimi vyhrala viac. Lea ešte na tom podľa mňa nie je tak zle, je zaujímavá, ale Victoria mi príde tuctová a taká typická hlupaňa. Spravila som to z nej ja, ale nemám Victoriu už rada. Avšak ak sa páči vám, som ochotná ju tu ešte strpieť :-D. Preto môžete o jej "hereckom" osude rozhodnúť dolu v ankete. A prepáčte za tak "originálny" koniec, ale nevedela som, ako inak spraviť nejakú zlotu, aby bola Victoria očiernená, takže tak :-D.
Tento diel mi dal zabrať, tento článok píšem už asi 2 hodiny. Možno viac. Navyše mi začala blbnúť galéria a celý blog, takže som to musela resetnúť, našťastie sa mi články automaticky ukladajú.
Neviem, koľko bude táto šou ešte pokračovať, pretože ma príliš nebaví. Spravím pravdepodobne ešte jeden diel, ale kedy, to netuším. Môžete opäť rozhodnúť, ktorú rodinku navštívime ako poslednú. Bude sa to odohrávať tiež v Appaloone a na výber máte z dvoch rodiniek.
1.
Masrhall
Marshalls sú šialene zamilovaný, majú nádherný dom a úspešnú kariéru. Čo by sa mohlo pokaziť? Nablýskaný zovňajšok skrýva tajnú bolesť - nech to skúšajú akokoľvek, nedarí sa im mať dieťa. Kolíska, krabice na hračky a vysoká stolička stále čakajú na svoj čas a skrývajú svoje city adoptovaním všetkých zvieratiek, ktoré zvládnu. Šteniatka, mačiatka, žriebätká - čokoľvek, o čo sa môžu starať a čo môžu opatrovať, príjmu do svojho domu. Podarí sa im nakoniec priniesť na svet ten posledný prírastok, aby ich rodina bola kompletná?
2.
Fox
Rodina Fox sú potomci pôvodných obyvateľov Appaloosy a rešpektujú túto zem a svoje súkromie. Odvodnili veľký kus zeme v zátopovej oblasti, takže teraz využívajú úrodnú pôdu, ktorá sa tam na mnoho generácií vytvorila. Teraz majú najviac prosperujúcu farmu v meste a sú veľmi pyšný na svoj vlastnoručne postavený dom. Sú nepochybne sebestačný, ale nebolo by na škodu, keby rozšírili svoj okruh priateľov.

+ bonus fotka Lei s duck-faceom. Prečo tam mám tú pózu??! :-D

p.s. tento článok som začala písať o 17:25 a skončila o 21:32 ^^

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katee Katee | Web | 9. února 2014 v 10:27 | Reagovat

Skvělý článek, fakt! :) Musel dát hrozně práce :O A taky mi dlouho trvalo to přečíst :D Všechno se mi líbilo, máš to hezky propracované a fotky jsou úplně nádherné! V anketě jsem hlasovala pro 3. možnost, Victorie mi taky leze na nervy :D

2 Ifča Ifča | Web | 9. února 2014 v 10:48 | Reagovat

Tak tohle byl fakt náročný článek! :-D Měla bych si to někam zapisovat, protože nikdy jsem snad tolik nepřečetla. o.O :-D
Já taky hlasovala pro 3. :-)

3 Lilly Lilly | 9. února 2014 v 12:16 | Reagovat

AHOJ, PROSÍM, PROSÍM, VEĽMI PEKNE PROSÍM, DAJ SEM NÁVOD AKO SA SŤAHUJÚ DOWNLOADY ..

4 MRS.Cloe MRS.Cloe | Web | 9. února 2014 v 22:03 | Reagovat

Také se přidávám ke třetí možnosti. :) Skvěle zpracovaný článek, všechny palce nahoru, krásně se to četlo. S osobními problémy ti nezávidím, bereš to dobře, že něco nového začíná. Stejnou větu od nejlepší kamarádky jsem slyšela také. Sice se nevídáme, ale pořád jsme ještě kamarádky :) Doufám, že nám to ještě vydrří. Přeji ti v životě hodně štěstí a trpělivosti, jsi skvělá holka!!

Ke komixu- super! Tolik fotek a tolik psaní, ale stálo to za to :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama