close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Doma... A stále neverím, že to nebola len rozprávka

14. dubna 2014 v 18:18 | Cilka |  Vykecávacia miestnosť
Domov sme prišli o pol šiestej ráno a chcela som sa vrátiť naspäť... Zatiaľ ubehol od návštevy Talianska len jeden deň, ale mne už chýba. Ale aby som začala po poriadku, v tomto článku rozoberiem úplne všetko. Možno sa niektorí do Talianska chystáte tiež a pár rád ktoré som sa tam naučila, by som vám mohla dať...
Keď sa opätovne pozerám na fotky, príde mi to neuveriteľné. Príde mi to, ako keby to bol len sen. Stále tomu nemôžem uveriť. Som úplne pobláznená... Okay, ale asi sa ma bojíte :-D, píšem naozaj zvláštne. Ale vážne to bolo skvelé, až na pár drobných nedostatkov.
Fotiek, ktoré som vám vybrala je okolo 56? Každopádne je ich veľa, čiže na tento článok musíte mať pevné nervy a strpenie.

---
Aby som to ešte upresnila, bol to výlet zo školy, ale nie z mojej.
O 22:00 sme aj s ... No, budem ho spomínať častejšie, musím ho nejak nazvať... Ahá, už to mám mio amore! :-D
...sme šli na miesto určenia odkiaľ sme na busy prechádzali cez Maďarsko a Slovinsko až do Talianska a z Italy na lodi do Benátok. Cestovanie mám veľmi rada, ale toto bolo moc aj na mňa. Najhoršie bolo to, že to, kde budeme sedieť nám určila učiteľka. A nám sa ušlo miesto vpredu, a pred nami druhá učiteľka so synom, ktorých druhý nezaujímali, tak si dali sedadlá čo najviac dozadu, aby sa mohli pohodlne vyspinkať a my sme sa dozadu posunúť nemohli tiež, pretože to tým za nami vadilo. Najskôr boli všetci ukričaní a veselí, no asi po hodinke sa ukladali k spánku. Nemohla som ani za nič zaspať, vedela som, že musím, inak budem v Taliansku omráčená. Bola som v škole, voľno som nemala, čiže celý deň na nohách. V podstate som nespala asi viac, než 24 hodín. A to myslím vážne.
Navyše, neviem čo mal môj močový mechúr za problém, ale asi každé dve hodinky som nutne potrebovala ísť na WC.
Po dlhej, asi 10 hodinovej ceste sme konečne dorazili do Talianska. Na chvíľu som zatvorila oči a asi takých päť minút oddychovala... Okay, tak dobre! Spala som trhaným spánkom asi pol hoďku a za ten čas ako som otvorila oči, prvé čo som uvidela, bolo svetlo. Cestovali sme totiž cez noc, pochopiteľne. Rozhliadam sa a zistím, že som konečne na Talianskej zemi! ^^
Nasledovala ďalšia prestávka na Talianskej benzínke. Boli sme skôr na severe Talianska a aj to učiteľka-sprievodkyňa vravela, že táto časť je chudobnejšia. Veru že tak aj vyzerala! :-D
Ak máte slabé žalúdky, na WC čo tam boli by ste nešli...
Podlaha bola pokrytá toaletným koberčekom, a keď som uvidela použitú vložku na zemi, napínalo ma. Pýtala som sa sama seba, či tie WC-ka predo mnou náhodou nepoužívali divé svine.
Našťastie som všetko zvládla a mohlo sa pokračovať ďalej, bližšie k Benátkam.
Dorazili sme na miesto určenia, kde bolo kopec ďalších autobusov a turistov z rôznych zemí. Blížili sme sa k mólu, odkiaľ sme sa mali prepraviť do Benátok, ako som už neraz spomínala.
Mio amore vybral z tašky zrkadlovku, s úmyslom nafotiť okolie a iba nachvíľu som sa obzrela dozadu a počujem rachot. Bola som vyplašená viac, než on, padla mu zrkadlovka a zlomila sa mu odtiaľ taká vecička proti slnku. Nasledovala skúška, či vôbec ide. Sfotil, vyhodilo červenú blikajúcu tabuľku. Zamrazilo ma. A potom odmrazilo, nakoniec sa rozbehla. Jedna vec, čo na ňom hatujem je tá, že je veľmi náchylný na kazenie vecí a neúmyselné ubližovanie si...
Zaplatili sme za loď, a čakali na loď. Na móle nás čakalo dosť veľa, aj ľudia z iných štátov a škôl. Najviac asi všetkých upútala rozrečnená francúzska černoška, ktorá myslím že neliezla na nervy iba mne. Svojej skupinke neustále niečo robila, jej tón hlasu bol naozaj príliš vysoký a šlo jej presne o to, aby bola stedobodom pozornosti. Navyše, tá francúzština podľa mňa vôbec nie je taká pekná, ako sa hovorí...
Loď meškala a všetci z našej skupinky sa začínali sťažovať. Neskôr sa nám dostalo vysvetlenia, že Taliani sú veľmi kľudní ľudia a s ničím sa nenáhlia, život je podľa nich krátky a netreba sa stresovať. Hm, to znelo celkom pekne.
---
Á už v celom článku budú nasledovať fotky, doprevádzané mojim komentárom, želám vám pevné nervy! Začnem odtiaľ, ako som prvý krát stúpila na Benátsku zem...



Začiatočné fotky fotil mio amore, čiže túto tiež. Ja som bola lenivá, chcela som si to najskôr všetko vychutnávať. Zarazilo ma, koľko ľudí tam bolo. Neviem si predstaviť, aké to muselo byť počas karnevalu. Už hneď na prvý pohľad ma to uchvátilo, farebné budovy, všetko skrátka... Vždy som to mohla vidieť iba na fotkách, a teraz, videla som to na vlastné oči... Nevedela som sa dočkať, keď sa v tých úzkych uličkách poriadne pokutrem...

Najviac ma štvalo, že si neustále mýlim, že objektív do diaľky nemá aj mio amore, ale iba ja. Keby som si to bola skôr uvedomila, objektív do diaľky by som zobrala, pretože to bolo dosť na figu, fotiť z takej diaľky.
Na začiatku ako sme prechádzali cez most, ktorý vám sem hneď hodím, boli takéto ženy v obrovských šatách. Na začiatku nás vítala žena v červených šatách a ďalej bola táto v modrých. Vopred sa ospravedlňujem/e za krivú kompozíciu, ktorá bude zlá na ostatných fotkách, ale človek si to počas toho fotenia ani neuvedomuje.

Ešte vám sem šupnem len tak jednu fotečku, ktorú som nefotila ja, pretože tieto začiatočné fotky ako som vravela fotil on.




Myslím, že na druhú stranu ktorú môžete vidieť vzadu sme mali ísť, ale netuším, prečo sme nakoniec nešli... Alebo som zas počula niečo iné?

Á toto je ten most, ktorý som vám spomínala. Musím uznať, že po tých schodoch sa išlo neuveriteľne náročne. Boli divne skosené a krivé, neviem to poriadne ani popísať. Skrátka nič príjemné, keď ste cez ne šli.
---
Dostali sme sa na námestie sv. Marka, ale odtiaľ som vám nevybrala žiadne fotky, pretože mi prišli naozaj zlé. Také akurát do súkromia, ale nie zverejňovať ich :-D.
Neuveriteľne som sa nudila, keď sme museli chodiť za učiteľkou a počúvať reči o budovách, dosť nezaujímavé veci... Ale nejak sa to prežiť dalo. Aj tak som sa ale nevedela dočkať rozchodu. Najviac ma dostalo, keď povedala, že máme ísť za ňou aby sme sa tu nestratili a ja chytám úplný rage ako sme sa pomaly pohybovali, že som povedala, nech nás pustia sakra! Veď ja to tu poznám! :-D Totiž, viete, Ac-čko sa odohráva v Italy a mapku Benátok som prešla už sto krát! :-D
---
Šli sme konečne do úzkych uličiek, v ktorých sa nedalo poriadne hýbať. Prechádzali sme okolo obchodov, čiže mi nedalo nepozrieť sa na to, čo ponúkajú.
Na začiatku nám učiteľka vravela, že Taliani zarábajú pooodstatne viac, než my, slováci, takže tie ceny im v podstate ani nezazlievam. Ale naozaj ma hot dog za 4 eurá zarazil, a kopček zmrzliny za 5 eur taktiež. Zmrzlinu sme si vlastne za celý ten čas nekúpili, pretože najlacnejší jeden kopček stál 2 eurá. Too much...
---
Zostali sme stáť v jednej väčšej uličke a učiteľka vraví, kde sú WC-ka, pretože tri dievčatá si súrne potrebovali odskočiť. Pozrela som sa na ne, a prekonala som miernejší šok. Na výlete bola aj moja ex spolužiačka, ktorú som úprimne nemala rada... Zmenila sa? Ale áno, mala na sebe o 2 tuny viac make-upu... :3
Bola som z toho úprimne šoknutá. V žiadnom prípade som ju tam nečakala, ale povedala som si, že si nebudem ňou kaziť deň, veď doteraz som si ju ani nevšimla. Navyše, buď ma nespoznala (pretože od vtedy som sa zmenila viac než dosť) alebo spoznala a robila presne to isté, čo aj ja. Že sa nepoznáme...

Fotku hore a ďalšie fotky som už fotila iba ja.
Dostali sme hodinu a pol rozchod. Konečne! S mio amore sme potrebovali odbočiť od ľudí, od toho hluku... Boli sme neuveriteľne hladní a ja som opäť potrebovala WC... Našli sme tichú uličku, kde sme si sadli na schody. Bol tam kľud, ale obaja sme boli smutní. Dosť som na všetko nadávala, keďže som bola fakt extra hladná a obávala som sa, že sa tu ani nenajeme, keďže tie ceny za jedlo boli príšerné. Vytiahla som si z tašky čokoládové mlieko? Neviem čo to bolo, proste som to vypila a aspoň to ma nachvíľu zasýtilo. Mio amore smutne sedel na schodoch, nebolo mu vôbec do reči. Pýtala som sa ho, čo mu je. Myslim si, že každý viete, aká odpoveď nasledovala. Neskôr som sa dozvedela, že bol smutný z toho dôvodu, lebo sa mi tam nepáčilo. Nepáčilo sa mi tam zo začiatku, to hej. Bola som hladná a v koncoch z vysokých cien jedla. Ale všetko dobre dopadlo, no k tomu sa ešte dostanem.
K tej fotke hore. Fúúha... Benátky, to je ako keby hneď vedľa bola Ázia. Kórejci tam boli na každom metri štvorcovom a tak som mala o zážitok naviac :-D. Tento jeden prechádzal cez uličku, v ktorej sme mali trošku depkovejšiu náladu. Zvláštne po nás pozrel, preto som rýchlo vybrala z tašky zrkadlovku a aspoň odzadu si ho cvakla! >:D Muhaha. Šak počkajte, ešte jedného aziata tu vidieť budete :-D.


Čajky, fúha, tých tam ale bolo... A neskôr som zistila, že sú to poriadne drzaňe! Ale o tom neskôr. Z tej krivej kompozície na druhej foto ma bolia oči... Ale, je to momentka! :-D

Cvakla som si aj túto pani, ako sa s niečím pri vode kŕmila. Dosť sa čudujem, že si neomočila nohy. Tá voda nebola práve najnižšie.

Keď sme odchádzali od staršej pani a od čajiek, oproti nám bola táto sivastá budova, ktorá je pokrytá plachtou. No, áno áno, nedívate sa na skutočné okná a to ostatné. Je to iba... Plachta...

Pohľad na gondolu, ktorej jazda stála 70 eur. A zarazilo ma, že tá aziatka zase čumela do mobilu namiesto toho, aby si vychutnávala jazdu! Do frasa, to sú vážne všetci na tých mobiloch tak závislí?!

Pomaly sme mierili k rybiemu trhu a trhu s ovocím. Prechádzali sme cez väčší most a naskytol sa nám takýto pohľad. Toľko farieb, až ma oči bolia. Ale bol to pekný výhľad, musím uznať.

Á teraz nasleduje pár trhových fotiek. Nie sú dokonalé, možno ani dobré. Ale na upresnenie ako to tam je, celkom postačujúce, nie?



Rybie trhy som si nefotila, pretože to sme boli ešte so skupinkou a nechcelo sa mi vyťahovať zrkadlovku. No keď sme mali rozchod a vracali sme sa naspäť, (hneď sa aj dozviete prečo sme sa vracali naspäť) videli sme, ako tie trhy upratujú. Bolo to naozaj hlučné ale zároveň rýchle. Keď sme sa vracali naspäť, nebola tam ani smietka!



Menší pokus o trošku estetickejšiu foto... Dosť ma ale mrzela jedna vec a to bola tá, že nebolo priam najkrajšie počasie. Nesvietilo slniečko, bolo skôr zamračené. Navyše, keď sme o tej šiestej odchádzali, popŕchalo.


Toto veľké množstvo čajok bolo samozrejme pri rybom trhu. Ale keď už upratovali. Bolo ich tam požehnane a neustále nad nami preletovali. Snažila som sa aspoň jednu zachytiť v lete...

A podarilo sa!

Dôvod, prečo sme sa viac krát vracali naspäť? Tento extra kawaii aziatský čašník. Mala som dosť, keď mi ho mio amore ukázal! A to, že sa potom durdil bola jeho vina...
Platonicky som sa zamilovala. Stála som aj pred ním a mám ho aj z diaľky z predu, ale je to dosť z diaľky a takú foto vám sem predsa necapnem! :-D Naozaj som bola na pár minút zabuchnutá do druhého. Ale našťastie sme sa s mio amore potom udobrili a už dávnejšie sme si povedali... Že byť vo vzťahu predsa neznamená oslepnúť, no nie? ^^

Opäť pár pohľadov na benátske úzke uličky, ktoré boli presne také, ako z hry... Aw, -^^-




Podaktoré budovy boli neuveriteľne rozpadnuté. Dosť mi vŕtalo v hlave, ako tam niekto môže bývať. Je to šialené! Neustály zhon, neustále spievanie v uliciach... Ale hlavne tie byty a úplne iný spôsob života.
Avšak ak sa mám priznať, to spievanie bolo veselé... Jednoducho boli v uliciach skupinky mladých ľudí ktorí si vyspevovali, podaktorí boli oblečený v kostýmoch a veselili sa. Všetko to tam žilo a vy ste sa cítili skvele. Aj keď občas to liezlo na nervy, pravda :-D. Ale skrátka, cítili ste z nich takú pohodu. Že sa vážne nestresujú za hlúposti a uživajú si života.

Čajká! Úplne odveci, ale zabudla som vám sem túto unáhlenú foto hodiť. Bože, ja som ich tak rada naháňala... O~o

Táto ulička vyzerala byť tmavšia a oveľa viac strašidelnejšia, nikto v nej nebol a nevedeli sme, kam vedie. Chcela som tam ísť, konečne kľud. Mio amore to nevidel ako najlepší nápad, nakoniec som ho presvedčila a dobre sme spravili.

Bola tam ešte takáto ulička, na ktorej bol most a pekný výhľad. Nikto tam nebol a ja som bola rada, že sme toto miesto našli.

Pár "umeleckejších" fotiek z toho tichého miesta...



Pravdepodobne bolo to tiché miestečko most zalúbencov, keďže tam bolo pár takýchto zámkov.

Toto ma dosť pobavilo :-D. Aby sme si to ujasnili, stále sme na tom tichom moste zalúbencov. Na jednej strane sedel na móle tento pánko a v kľude si fotil. Tak som šla fotiť aj ja! A fotili sme sa navzájom! :-D Dosť ma táto situácia pobavila, bolo to také priateľské.

Ilustračný obrázok holúbka, alebo inak, holubí príbeh! Foto nie je z toho mosta, ale teraz vám chcem dať pár rád a popísať, čo bolo ďalej.
Keďže sme boli od hlavného námestia vzdialený už dosť ďaleko, túlali sme sa po uličkách ďalej a ďalej, až sme zachádzali do miest, kde príliš veľa ľudí nebolo. A konečne sme zistili, že sa tu dá najesť za lacný peniaz, dokonca aj magnetky a suveníry tu boli aj o 70% lacnejšie. Čiže rada, ak pôjdete do Benátok... Túlajte sa po uličkách a naschvál choďte od námestia ďalej, pretože iba tam vás čakajú primerané ceny.
Ale späť k tomu ostatnému... Boli sme z toho obaja šťastní, konečne nejaké jedlo! Kúpili sme si pizzu a vrátili sme sa k tomuto tichému miestečku. Sadli sme si na schody a napchávali sa skvelou pizzou. Priletel k nám jeden holub a pozeral sa na nás tými jeho smutnými očkami. Mio amore mu hodil kúsok cesta a holub začal radostne do neho dzobať. Potom ale prišla čajka, ktorá celú situáciu sledovala z neďalekého okna a na drzovku pri nás priletela, holuba odohnala a cesto si napchala do úst, pričom namyslene odkráčala preč! -.-" Bola som na ňu vážne naštvaná!
Potom odišla a pizzu som mala iba ja... Veď jasné, keď ma ten truľo stále rozosmieval...
Odhryzla som kúsok z pizzy a hodila ho trom holubom, ktorí k nám stihli prísť. No ale to už teraz prileteli čajky dve a strhol sa medzi nami vtáči boj a zhon. Tak som sa pokúšala holubom hádzať menšie kúsky, aby ich zhltli hneď a nemuseli sa s tým trápiť :-D. Aj tak ma ale jedna čajka totálne dorazila tým, že bola pri nás asi desať minút a s nádejou po nás pozerala. Občas som mala strach, že mi tú pizzu ukradnú z úst...

Potom sme sa zdvihli a pokračovala naša menšia exkurzia ďalej. Toto miesto ma celkom zaujalo, vyzeralo vážne strašidelne. Síce fotka je to kompozične zase zlá, ale nech vidíte čo najviac!
A ešte si pamätám, ako nám učiteľka pred rozchodom vravela, že sa nemáme túlať ďaleko, pretože zablúdime. Vraj ona sa tam zorientovala ako tak až za rok, a my sme tam boli pár hodín a už sme vedeli kde ktorá ulička vedie a kadiaľ sa dostaneme tam, kam chceme.

Taktiež nesmiem zabudnúť, že obchody s maskami tam boli na každom kroku. Podaktoré masky vyzerali až príliš lacno, ale niektoré boli vážne krásne. Hlavne teda tie ručne spracované. Ceny boli samozrejme rôzne... Najskôr som nevidela masku lacnejšiu, než 5 eur. Ale ako vravím, to bolo zase blízko námestia. Ďalej boli masky za 3 eurá, dokonca aj 1,50... A pozor! Vôbec nevyzerali lacno. Magnetky... No, kúpila som jednu, to je samozrejmé ale vyšla ma dosť draho. Keď sme sa dostali do obchodu ďalej a uvidela som magnetky za 77 centov, pfúh... No, naštvalo to.
Podaktoré masky sa nesmeli fotiť, neviem prečo, vŕta mi to v hlave. Dávam vám sem samozrejme len tie fotky, kde ten nápis nebol, alebo respektíve som si ho nevšimla ^^"...

Prepáčte, že je to tak rozmazané ale dosť dlho mi trvalo, kým som si to nastavila, keďže na automatike som príliš fotiť nechcela.


No, tieto mi prídu také gýčové, určite by som si ich nekúpila, ale vyzerá to zaujímavo. Som skôr na klasiku čiernu a bielu, než na takéto farebné prečačkané niečo :-D.


Ak sa mám priznať, príliš peknú bižutériu som tam nevidela. Nebol to môj štýl.

Ešte pohľad na veľké množstvo ľudí...

Ďalší holubi, ktorých som narýchlo fotila, lebo sme sa mali vrátiť na námestie... Tie ich ksichty mi prišli celkom vtipné :-D.

A záver tohto všetkého... Sú znaky z hry AC. A bolo ich v tých Benátkach vážne dosť!
Tak napríklad toto tričko...

Assassini...

Ďalší Assassini...

A tieto štyri štvorholníčky nám obom pripomínali životy Ezia v AC:II... Ak ste nehrali, tak to nepochopíte samozrejme.


Viacej fotiek som si pre vás nevybrala. Už aj tak tento článok píšem až extrémne dlho a ak sa niekto dostal až na koniec... Fakt vám gratulujem.
Už len tak mierne zhrniem, aká bola cesta domov.
O tej šiestej sme sa teda opäť stretli na námestí, odkiaľ sme šli na loď a naspäť k autobusu. Naozaj som nechcela odísť. Bolo mi tam dobre, potom, ako sme sa najedli... Všetko je to tam krásne. A, vážne sa mi to tam páčilo.
Pred odchodom nám učiteľka povedala, že máme pohľadkať sochu nejakého leva, ak sa tam chceme ešte niekedy vrátiť a vraj sa hovorí, že ak ho pohľadkáte, vrátite sa ešte niekedy naspäť. Dorážalo ma, ako boli všetci naivný! :-D Ja sa tam vrátim aj tak, a nepotrebujem hľadkať nejakého leva.
Taktiež čo nám učiteľka vravela, veľa vecí sa do Talianska pokradlo, neustále sme počúvali: a tieto štyri sochy koňov boli nakradnuté z Konštantínopola, a tieto stĺpy taktiež nakradli... :-D Bolo to vážne vtipné.
Na námestí ešte prosila nejaká žena ľudí o peniaze. Zničene sedela na zemi, bola oblečená v dotrhanom oblečení a s kelímkom v rukách prosila o nejaké peniaze. Bolo mi jej ľúto, aj keď bolo jasné, že by sme jej veriť nemali. Ale dorážalo ma, ako okolo nej všetci prechádzali a úplne ju ignorovali. Povedala som teda, dajme jej peniaze... A tak sme jej obaja dali peniaze a ona nás obdarovala vďačným pohľadom a slovíčkom grazia... ^^ Musím uznať, že som sa vtedy cítila dobre, aj keď to bol pravdepodobne podvod. Tá žena bola celkom mladá a aj pekná. Nejak sa mi to celé nezdalo. No čo už. Dobrý pocit som avšak aj tak mala...
A tu sme sa teda už opäť nalodili, nasadli do busu a keďže mňa poriadne bolelo brucho, celú cestu som prespala.
Musím ale uznať, že bola viac, než príšerná. Nemali sme tam vôbec miesto, nemohli ste si vystrieť nohy.
---
Doteraz som vďačná (už to poviem) môjmu priateľovi, že sa o mňa celú cestu staral. Vôbec nespal, šlo mu len o to, aby som mala pohodlie ja. Neustále ma zakrýval ak som sa odokryla, držal ma za ruku, aby som mala pocit bezpečia a vážne som mu za toto všetko nesmierne vďačná.
A aby som to zhrnula. Bolo super, bolo úžasne. Videla som niečo nové, navštívila som moje obľúbené Taliansko a z celého výletu mám dobrý pocit. Najhoršia bola ale tá cesta, to sa musí nechať. Ísť toľko autobusom nebolo vôbec príjemné.
Ale určite sa do Talianska musím ešte niekedy vrátiť. Taktiež ma pobavila veta cestou domov, ako niekto vzadu v autobuse zaštrngotal s flaškami a učiteľka: Éjha, čo to bolo?
Chalan: To nič pani učiteľka, domáce kompóty tu mám! :-D
Ale však čo, už majú 18... ^^
---
Tak dúfam, že sa pár odvážlivcov dostalo až na koniec. Ak hej, patrí vám veľká gratulácia. Nebudem ďalej obkecávať, totálne ma bolia prsty. Tak ahojte pri ďalšom, pravdepodobne už simsáckom článku!






 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mio amore mio amore | 14. dubna 2014 v 18:43 | Reagovat

Zrada -.-" s tím aziatok -.-"

2 Katkaa Katkaa | 14. dubna 2014 v 19:06 | Reagovat

Jeeeej, fotky sú krásne :-). Veľmi pekne si sa rozpísala (áno, dočítala som to až do konca :-D). Môžem len ticho závidieť. :D Podľa opísaných zážitkov, si ma tak navnadila, že tam určite v budúcnosti pôjdem. Tak sa rýchlo zotav z cestovnej únavy a veľmi sa teším na budúci článok.
P.S: Nech vám to s mio amore dlho vydrží. Vidno že ťa má veľmi rád. :-)

3 Paris Paris | Web | 15. dubna 2014 v 11:13 | Reagovat

Nádherné fotky :-) Najviac sa mi páči fotka na ktorej sa fotíte s tým Pánom navzájom, neviem prečo príde mi to také umelecké :-D :D :D

4 Samari Samari | Web | 15. dubna 2014 v 16:37 | Reagovat

Krásné fotky. Úplně se cítím jako bych tam byla :D. Neuvěřitelný.

5 Katee Katee | Web | 15. dubna 2014 v 19:14 | Reagovat

Je to zvláštní pocit, dívat se na fotky přesně těch míst a mostů, kde jsem stála :-D Taky mě pobavil ten pán, jak jste se navzájem fotili :D I ty "kompoty" :D Fotky se ti moc povedly, a toho přítele ti moc přeju :)

6 frankie frankie | Web | 16. dubna 2014 v 17:06 | Reagovat

Wow, úžasný článek- A ty fotky =3 V benátkách jsem ještě nebyla, ale rozhodně tam chci, vypadá to nádherně.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama