Ak ti nesedí dizajn, drž Ctrl a potoč kolečkom na myške. Každý nemá rovnaké rozlíšenie obrazovky, preto je veľká pravdepodobnosť, že vám dizaj nebude sedieť.
Konečne mám celý komix nafotený! A poviem vám, že celý môj ntb prejde zmenou, pretože toto je naozaj niečo príšerné.
Včera som si vyhradila čas iba na fotenie komixu, chcela som ho mať už vážne z krku a tak som si povedala, že dnes ho celý dofotím nech sa deje čo sa deje.
Vstala som o druhej (bola som doma zo školy lebo som mala "nádchu", inak povedané nič mi nebolo len som sa dala vypísať keďže som bola totálne lenivá sa tam trepať a ak sa našla čoilen malá zámienka, hneď som ju využila)
a hneď som spustila sims. Najlepšie na tom bolo to, že sa mi hra najskôr nechcela ani spustiť. Nevadí, na druhý pokus sa spustila. Dobre, táákže idem fotiť.
Potrebujem sneh. Nemám ročné obdobie, nevadí, použijem tú vychtávku na počasie... Spustím sneh. Sneh nikde. Kde je?! Aha, padá presne tam, kde som nechcela aby padal. Za celé fotenie sa ani za nič na svete nechcel premiestniť na miesto fotenia a snežilo niekde úplne mimo. Ani si neviete predstaviť, ako moc som nadávala... Potom som mala ísť fotiť dovnútra... Čo sa nestane? Sneh, ktorý doteraz snežil niekde úplne v prdeli začal snežiť vnútri a presne do záberu x3. A najlepšie na tom všetkom bolo to, že mi nešiel ani vypnúť. ^^
Takže nervy úplne v keli, celá hra mi otrasne sekala... Potom som zistila, že sa mi do hry nestiahla jedna póza... Dôležitá póza. Musela som improvizovať. A potom, cvaknutím poslednej fotky som pocítila slobodu!
Skončila som o 19:00.
Vážne na nervy, ale som zároveň šťastná, že som od toho bremena konečne oslobodená. Ten komix bol ako za trest.
Ešte potrebujem dokončiť RT, (o zlom mužovi ktorý bije svoju sesterku) ale v tom som v kľude, ten komix sa aj tak už blíži ku koncu čiže tiež tak nejak jedna, dve časti.
A potom Naive! Ale na to sa teším. Pretože je to komix z normálneho života, dá sa to ľahko fotiť.
No a vidíte, za jeden deň som nafotila celý komix, prečo som si takýchto dní nemohla spraviť viac a komix by bol dokončený omnoho skôr?
Každopádne, po Naive ma čakajú veľké zmeny, ale šak o tom vás potom ešte informujem. Aj tak je tento predslov parádne dlhý.
A časť bude ešte dlhšia haha :-D.
No a pridávam doprovodnú pesničku. Odporúčam pustiť, viac sa do komixu vžijete.
..."Som až po uši v dlhoch... Zapletený v tej najhoršej mafii, nie je cesty späť. Môj život sa blíži ku koncu a ja hlupák si až teraz začínam uvedomovať, o čo všetko som prišiel. Oh Fiora, ani nevieš, ako moc ma to všetko mrzí... Najradšej by som si odťal všetky končatiny len preto, aby som sa mohol vrátiť v čase..."
Prešlo už dosť veľa času, čo tam len tak sedela, počula pukanie dreva v krbe a hlas jej otca. Teda, aspoň sa toho nazdávala... Ak si to všetko pospájala dokopy, zapadalo to ako puzzle. Mama jej tajila všetko o otcovi, ľudia si šepkali, že urobil niečo veľmi zlé... Bola naštvaná, to áno, smutná a naštvaná, schopná vyvraždiť polovicu ľudstva. Ale zároveň mala pre tohto človeka pochopenie. Nemohla ho nazývať otcom, možno že ju splodil, ale nevychoval. Vykašlal sa na ňu, na ňu, aj matku. Odišiel za peniazmi, za zlými vecami. Bolo to zlé rozhodnutie. Jediná vec, prečo tu ešte stále sedela bola tá, že to všetko ľutoval... A ona chcela vedieť viac. Keď už ju teda "uniesli" a priniesli až sem, zmierovala sa so svojim koncom... Bola schopná si ho vypočuť. Chcela si ho vypočuť. Aj keď je to celkom vtipné, že ju uniesli pre takúto hlúposť.
"Chcel som naposledy vidieť svoju dcéru, pozrieť sa jej do očí a povedať jej, ako moc ma to všetko mrzí a zároveň ťa prosím o odpustenie. Nečakám že to spravíš, to by som bol príliš naivný, aspoň sa prosím pokús."
Nie je na ľútosť už trošku prineskoro? Neveriaco na neho hľadela. Stále jej v hlave pobehovalo niekoľko otázok, ktoré sa ho chcela spýtať. Namiesto nejakej súvislej vety, nejakého múdreho výroku predniesla iba obyčajnú, deckú, doternú vetu.
"Ja len chcem ísť domov..."
Postavila sa z vyhriateho kresla, otec ju avšak zachytil za končeky prstov.
"Znamená to, nie? Neodpúšťam ti? Aspoň mi povedz čo máš na srdci. Kľudne mi povedz že ma nenávidíš, len prosím neodchádzaj bez odpovede."
Bol tak príšerne zúfalý, až jej ho bolo ľúto. Zhlboka sa nadýchla, nabrala do pľúc vzduch, ktorý sa jej tam ešte zmestil a trúfalo na neho pozrela.
"Ako ti mám odpustiť?! Celý život som o tebe nevedela. Nevychoval si ma, nebol si so mnou pri dôležitých veciach, zvysoka si po celý môj život na mňa sral. Načo bola vlastne dobrá celá táto šaškáreň?! Ten až príliš vtipný únos. Nejaká zákazníčka ktorá si mala o mne zistiť informácie a potom na mňa poslať nejakého nedôverčivého chlapa, ktorý ma prinesie do obrovského sídla k môjmu otcovi, ktorého tak ani nemôžem nazvať? Čo čakáš?! Že ti len tak jednoducho odpustím, keď ma o to požiadaš?! Je mi úplne jedno že si v dlhoch, na rodinu si vieš spomenúť len keď ti život nenadelí to šťastie, ktoré si mal doteraz. Si mi ukradnutý a áno, neodpúšťam ti. Hotová vec, teraz ma prosím pusti z tohto blázninca!" sama nevedela, čo to do nej vošlo.
Doteraz iba ticho načúvala všetkému, každému jednému jeho slovu. Vytvárala si v hlave na to svoj vlastný názor. Ale vážne? Prečo ju prosí o odpustenie? Prečo verí v to, že mu vôbec odpustí? Spomenie si, len keď sa niečo poserie, po celé tie roky ho vôbec nezaujímala... Hnev v nej vzplanul ešte viac.
"A neopováž sa ma ešte niekedy vyhľadať, môžeš dúfať vôbec nad tým, že sa nad tebou zľutujem a nenahlásim ťa polícii! Neopováž sa niečo urobiť mojej matke..."
Prečo sa jej zdalo, že keď spomenula mamu, rýchlo zmenil náladu z kajúcneho psa na rozzúrenú mačku? Nevidela mu do tváre, ale cítila, že sa jeho mimika tváre zmenila. Zvraštil čelo, pustil ju za ruku a Fiora nemohla inak, než sa na neho pozrieť.
"Vieš Fiora, keby tvoja mama nebola namyslená pijavica, nikto by ťa nebol uniesol." Z jeho hlasu vyžarovala taká hnusná irónia, že ju to ešte viac vyprovokovalo.
"Prosím?! Mamu do toho nezaťahuj!"
"Ale Fiora... Za všetko môže tvoja mama. Vieš, mala by si ešte niečo vedieť." Zrazu bol tak kľudný, ale ten výsmešný tón hlasu... Akoby jej mamu nenávidel.
"Nechcem už počuť ani slovo, pusť ma!" bola bleskovo pri veľkých dvojitých dverách a búšila na ne päsťou. Kričala na kľudného aziata a dúfala, že jej čím skôr otvorí. Nič sa ale nedialo a jej otec aj naďalej pokračoval v tom, čo nechcela vôbec počuť.
"Kto bol závislí na peniazoch? Tvoja mama. Kto chcel viac peňazí? Tvoja mama. Kto ma ošalel na hry so zlými vecami? Áno Fiora, tvoja mama."
"Sklapni!" zvreskla, až jej preskočil hlas. V hrdle mala obrovskú bublinu ktorá ju pomaly dusila. Nechcela počuť ani slovo, bála sa, čo bude počuť.
"Nikdy jej to, čo sme mali nestačilo. Chcel som ju iba urobiť šťastnou. Tak som zachádzal ďalej, ďalej, až kým som sa nedostal k mafii. To sa jej ale prestalo páčiť, hlavne to, keď som býval málo doma a peniaze jej chodili vo veľkom len každý druhý mesiac. Poslala ma dokelu, na teba mi odobrala akékoľvek právo. Vyškrtla mi ťa z môjho života a neustále sa mi vyhrážala. Čo som mal robiť? Šiel som si ďalej životom mafiána, keďže sa mi v tých vodách dobre darilo. Ona mi nechýbala. Láska odišla tak rýchlo, ako aj prišla. Ale neustále si mi v hlave vŕtala ty. Áno, iba ty. Toľko krát, čo som sa o tebe chcel niečo dozvedieť... Ale nikdy sa mi kvôli tej pijavici nič nepodarilo. A ja som bol chudák, že som to po pár rokoch vzdal. Teraz môj život končí, aj vďaka nej. Ale aby som nehádzal špinu iba na ňu, bolo to aj moje rozhodnutie. Žiť si v blahobyte, ale bez lásky. Nevidel som okrem toho iný zmysel v mojom živote. Prečo som ťa dal uniesť?" prestal rozprávať, potreboval nabrať dych, zatiaľ čo Fiora bezmocne stála opretá o dvere a neverila tomu, čo práve počula. Hlava jej z toľkých informácií šla vybuchnúť a všetko sa jej pred očami zosypávalo.
ňachachahaha super diel. Nádherné fotky :3.Mohol by byť síce dlhší ale aj tak . Sims mi taktiež neskutočne seka a najviac ma naštve keď mi to sekne v prelomovej časti mojich simov. -_-
Každopádne teším sa na ďalší diel a taktiež na Naive
Musela jsem si trochu oživit minulý díl, tože jsem zezačátku byla lehce dezorientovaná . Ale pak jsem se jako vždycky pořádně začetla.
Na jednu stranu se chování jejího otce dá pochopit ale na druhou stranu být já na místě Fiory taky bych mu zrovna nepadla do náruče. Zvlášť po tom výstupu. Ale jsem pěkně zvědavá jaký měl důvod k tomu jí unést. Mám pár nápadů ale nějak se mi z toho nic nezdá pravděpodobné. Nechám se překvapit...
ňachachahaha
super diel. Nádherné fotky :3.Mohol by byť síce dlhší ale aj tak
. Sims mi taktiež neskutočne seka a najviac ma naštve keď mi to sekne v prelomovej časti mojich simov. -_-

Každopádne teším sa na ďalší diel a taktiež na Naive