close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Dcéra Mafie - časť ôsma - Koniec

14. listopadu 2014 v 0:17 | Cilka |  Dcéra Mafie
Január 2013, presne to bol dátum, kedy som sa rozhodla na blog prísť s týmto námetom na komix.
Komix som pochopiteľne zrealizovala neskôr, avšak zaráža ma, ako dlho som ho písala!
Za to sa vám veľmi ospravedlňujem.
V týchto komixových veciach na mňa moc spolah neni.
Ako námet na tento komix mi poslúžila hra Mafia II.
Jup, čo viac k tomu? Užite si posledný diel!
(─‿‿─)

Pre dotvorenie atmosféry odporúčam pustiť si tento song



"Snaž sa byť potichu, prosím, taktiež sa pokús neplakať... Večer mali prísť, možno že sú už tu, a možno... Možno že už preč... Veď... Veď vieš čo tým myslím."
Tie slová ktoré jej vmietol do tváre boli tak veľmi nepríjemné. Mrazilo ju v chrbte a vlastne na celom tele. Vošli zadným vchodom, všade bola hrozná tma a dážď stále neustával, zakrátko im začali kvapky stekať po tele a zachvátil ich chlad. To ale rýchlo ustalo, pretože sa zachvíľu dostali dnu.

"Myslím, že by tu z jeho "služobných" už nemal byť nikto. Vieš, tí, ktorí sme mu splnili posledné želanie, zostali sme len traja. Elipsa, Sillent a ja. To je všetko, ktorí zostali verní aj keď nedostali žiadne peniaze. Mal som Giovanniho rád..."
Prečo hovoril v minulom čase?!
"No poďme ho nájsť." Povedal, keď videl, že Fioru ešte viac znepokojil.

Zamierili k dlhej chodbe, všade bola tma, nevideli si ani na špičky nosa. Hirosuko sa pozrel z okna, boli na druhom poschodí.
"Odtiaľto by mohlo vidieť, či už sú tu, alebo nie. Väčšinou vždy parkujú tu. Lenže z príjazdovej cesty to nikdy nie je vidieť."
Odhrnul starý záves, ktorý bol neskutočne zaprášený, až sa jej z toho kýchlo.
"Pšt! Povedal som že ticho!" zašeptal s agresiou.
"Prepáč ale áno, môžem za to že?!" oplatila mu agresívne aj ona.
Nenechá do seba rýpať. Zostal až príliš ticho. Iba tupo hľadel von oknom a potom sa na ňu s ľútostivým pohľadom pozrel. "Už sú tu..."
Fiora hlasno prehltla a rozkázala mu, nech ju zavezie do tej veľkej miestnosti s krbom, kde sa s ním rozprávala. Naštvalo ju, keď jej začal odvrávať a hlúpo ochraňovať.
"Určite sú tam Fiora. Je skrátka neskoro."

"Fajn, ako chceš, nájdem cestu aj sama!" zasyčala pomedzi zuby a už sa rozbehla pravou stranou chodby. Hirosuko nemohol inak, než za ňou ísť tiež. Predsa Giovannimu niečo sľúbil. Nakoniec ju tam zaviedol. Z miestnosti sa ozývali tlmené zvuky, bolo jasné, že sú už tam.

Hirosuko ju schmatol za ruku a chcel ju odviezť preč, Fiora so sebou ale trhla a so srdcom vhodným na vybuchnutie rozrazila dvere


Ocitla sa tvárou tvár chlapovi, ktorý na Giovanniho mieril zbraňou a ďalším dvom, ktorý stáli vedľa neho. Všetci sa na ňu prekvapene pozreli, chlap, ktorý ale mieril na jej otca zbraň od neho neodvrátil. Giovanni sa zatváril veľmi prekvapene a chcel sa k Fiore rozbehnúť. Tá hneď ako dvere rozrazila, spustila hlasnú spŕšku toho, čo si tak dlho chystala v aute.

"Odpúšťam ti, počuješ?! Odpúšťam ti!" hovorila to s trasľavým hlasom a veľkým strachom. Giovanni sa na ňu jemne usmial, chcel jej ísť naproti, posledné čo stihol vysloviť bolo jej meno. Potom sa priestorom ozvala hlučná strela, ktorá ho zasiahla priamo do srdca.

Giovanni padol na zem a Fiora zvreskla. Hirosuko stál pri stene, traja mafiáni hrdo odkráčali preč. Nič ich nezaujímalo, svoje už vykonali.
Okamžite sa k nemu rozbehla, s vreskotom sa k nemu učupela a držala ho v náručí. Nedokázala sa zastaviť, tak príšerne ju bolelo srdce, akoby umierala spolu s ním.

"Bože, ocko prosím prepáč, prepáč mi za moju tvrdohlavosť, odpúšťam ti!" musela ho nazvať otcom... Musela mu odpustiť, zakiaľ dýchal posledný kyslík. Hrdo sa na ňu s privretými očami usmial, z posledných síl jej stlačil ruku a potom sa pobral na druhý svet...

-----
Epilóg:
Od smrti Giovanniho ubehlo šesť mesiacov. Na pohrebe sa mu zišli štyria ľudia. Sillent, Elipsa, Hirosuko a Fiora. Pri poslednej rozlúčke mu strčila do truhly malý, pokrčený papier. Bol v biednom stave, ale stále držal po kope. Zložený bol na viacero kúskov, v jeho vnútri sa ukrývala kresba. Pri dôkladnom upratovaní ho našla v starom boxe, ktorý bol na kľúčik, čiže ho nikdy nevedela otvoriť. Kľúčik ale nakoniec našla, a spolu s inými kresbami z detstva tam našla aj túto. Síce to nebolo žiadne majstrovské dielo, kresba obsahovala veľa citov... V strede ona, s dvomi zapletenými vrkôčikmi, v rohu krásne žlté slniečko, pod nimi sýto zelená tráva, stromy a modré obláčiky... A vedľa nej, za ruku ju držal on. Jej otec...
Po prevalení celej pravdy sa od mamy samozrejme odsťahovala. Nedokázala s ňou bývať pod jednou strechou. Mama jej to všetko vyvracala a prosila ju doslova na kolenách, nech jej odpustí. Fiora nechcela opakovať predošlú chybu, bála sa najhoršieho, preto mame odpustila. No bývať po tom všetkom naďalej s ňou bolo nad jej sily. Presťahovala sa do Talianska, jej rodného mesta, mesta jej pôvodných koreňov. S prácou módnej návrhárky neprestala, práve naopak. A čo sa stalo s aziatom, jej ochrancom? Pobral sa chodníčkom vlastného života, občas sa stretnú a porozprávajú čo majú nové, stali sa z nich priatelia na diaľku... A aj keď Fiore trvalo veľmi dlho, kým sa zo všetkého poriadne spamätala, teraz žije plnohodnotný život a naučila sa jednej veci.
Aj keď vám ľudia urobia akokoľvek zle, aj keď vám porania srdce a zabodnú doňho dýku, vždy sa treba naučiť odpúšťať, ak skutok daný človek oľutuje. Pretože bez odpustenia by bol odchod na druhú stranu ťažký a ten, ktorý by tomu druhému nedoprial odpustenia by to skôr či neskôr mrzelo... Naučme sa jednej silnej a krásnej vlastnosti... Naučme sa odpúšťať...

Koniec



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sara Sara | 14. listopadu 2014 v 14:56 | Reagovat

Neskutočne krásne! Si talent na písanie! Najmä to malo pekný námet. Krása :)

2 Paris Paris | 15. listopadu 2014 v 21:46 | Reagovat

Úplne som sa vžívala do tej situácie keď Fiora kričala že mu odpúšťa :-D

[1]: Súhlasím si fakt talent :-)

3 Simsnewsteam Simsnewsteam | Web | 20. listopadu 2014 v 19:56 | Reagovat

Moc pěkný díl ale smutný :-( A strašně se mi líbí to prostředí kde se to odehrává, to nemá chybu :-D

4 LINA LINA | Web | 27. listopadu 2014 v 18:35 | Reagovat

Tento komix sa mi naozaj páčil. Hlavne kvôli tej ponurej atmosfére, takej temnej a tajomnej. Naozaj si to pekne zakončila. Myslela som si že nakoniec jej otec zomrie. Smutný koniec ale mám rada aj takéto konce. Krása, dole klobúk ;-)

5 lessia lessia | 24. února 2015 v 22:50 | Reagovat

Krásny príbeh. De facto, je úžasný! Je smutný, no má krásnu ideu/hl. myšlienku. Naozaj. Prečítala som si celý komix. (BTW. Hrozne sa mi ľúbi Giovanni ;)). Obdivujem tvoju kreativitu. Naozaj je to úžasnýkrásnydokonalý komix.
5/5 *

6 Cilka Cilka | Web | 28. února 2015 v 3:45 | Reagovat

[5]: Ani nevieš, ako moc to potešilo! Samozrejme, všetky pekné komentáre, ale keď vidím komentár na komix, ktorý tu už je nejaký ten piatok, poteší to najviac!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama