close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Dcéra Mafie - časť siedma

6. listopadu 2014 v 16:52 | Cilka |  Dcéra Mafie
Veľká vďaka za reklamu jednej nemenovanej blogerke, ktorá ma musela za názor spomenúť vo svojom článku! :-D
Nebudem sa tu vykecávať, lebo to sem ani nepatrí a viac slovami je už aj zbytočné plytvať...
Podaktorí by si mali uvedomiť jednu vec a to je tá, že nikde nebudú počúvať iba samé chvály a ódy, ale aj kritiku. A ak sa s kritikou nedokážu zmieriť a považujú ju za urážanie či osočovanie, poriadne by sa mali nad sebou zamyslieť.
---
Ňu, ale je tu ďalší diel! Predposledný a už aj chcem, aby bol posledný! Čiže nabudúci týždeň očakávajte záverečný diel (≧ω≦).


(tu som to tak trošku vyfailila, lebo sem vkladám 2x ten istý obrázok, ale keď som písala predchádzajúci diel, netušila som kam patrí a teraz mi to doplo)
"Spojil som sa s tvojou mamou... Už pred dobrým pol rokom. Vedel som, že je niečo zle a pravdepodobne sa moja "kariéra" blíži ku koncu. Prosil som ju, že ťa chcem vidieť. Surovo to zamietla a ohradila sa na mňa s políciou. Keď som sa nedal jej vyhrážkami odohnať, použila ťažšie zbrane. Chcela s tebou odísť niekam preč, zároveň na mňa poslať všetko zlé aby to, čo sa mi dokašlalo, dokašlalo ešte viac. Nedala mi na výber. Prosím ťa iba o odpustenie, že som bol slaboch, ktorý sa nevedel postaviť na nohy a niečo so všetkým urobiť. Že som ti dokazil detstvo, že si vyrastala bez otca. A aj to, že som spôsobil tento rozruch... nič viac nechcem a viem, že sa odpustenia asi nedočkám, hlavne po tomto všetkom. Ale mala by si konečne vedieť celú pravdu. Povedal som čo som chcel, môžeš odísť."
Opäť posledné slová šeptal. Triasol sa mu hlas a keď dohovoril, otočil sa k bľakotajúcemu ohňu, zopäl ruky za chrbát, a bez slova tam stál. Fiora na neho poriadne prestávala vidieť. Videla iba jeho siluetu pred červenými a oranžovými farbami, inak absolútne nič. Pohlcovala ju temnota a strach z toho, čo sa práve dozvedela. Dvere sa náhle otvorili a keďže bola o ne opretá, prevážila sa dozadu. Našťastie sa jej zdravý rozum opäť aspoň z časti dostal do hlavy a tak sa reflexívne stihla vyvážiť, aby nespadla.

"Hej, dávaj pozor." predniesol Hirosuko pokojným hlasom, ktorý ju naštval. Prečo je taký pokojný? Ona nie je pokojná, nechce aby bol ktokoľvek iný pokojný. Pozrela sa na neho cez slzy a vyrazila niekam preč.
"Počkaj! Vyvediem ťa von, ideš úplne zle!" kričal za ňou Hirosuko no ona ho vôbec nevnímala. Schmatol ju za plecia až ňou otriaslo a rýchlo ju zvrtol naspäť, k správnemu východu.
"Zanesiem ťa domov."

Vonku bola noc, pršalo a snežilo zároveň. Previezol ju pár kilometrov, keď sa to všetko zvrtlo.

"Čože? Kam ma vezieš?! Zastav!" konečne sa spamätala.
Nikam ju už nikto nebude zavážať. Síce vôbec nevedela kde je, ale už s nikým z týchto ľudí nechcela ďalej byť. A nebola si istá tým, či sa chce ešte vôbec vrátiť domov. Prečo tomu idiotovi uverila každé jedno slovo? Prečo si bola tak moc istá, že to všetko je pravda?

Vystúpila z auta, vonku bolo otrasne. Až teraz si všimla že pršal dážď so snehom, bolo proste hnusne. Utrela si slzy do rukávu, dvere na aute nechala otvorené a rozbehla sa znova nevedno kam.

"Kriste pane, vráť sa! Vôbec nevieš kde si, poď naspäť do auta! Nenúť ma sa za tebou rozbehnúť!" kričal za ňou, no to už bola od neho na desať metrov vzdialená.
Cez prítok sĺz už vôbec nič nevidela. Hirosuko ju odzadu chytil za plecia a pokúšal sa ju vovliecť naspäť do auta. Fiora so sebou neustále trepala, vydávala vzlykajúce zvuky a nechcela s ním nikam ísť. Umrieť na mieste sa jej videlo ako najlepšie riešenie.
"Bože, prosím nechaj ma! Nechaj ma tu, ja už nikam nechcem ísť! Celý môj život bol klam, hnusný klam! Obaja moji rodičia sú odporné hyeny, jedna posadnutá peniazmi a druhý vrah!"

"Ukľudni sa prosím ukľudni sa!" kričal jej do ucha, ale ona ho vôbec nepočúvala.
Zosypala sa na zem a plakala ako zmyslov zbavená. Hirosuko si pri ňu čupol a snažil sa ju chrániť pred dažďom. Postavil ju na nohy a priložil si ju k hrudi. Sľúbil Giovannimu, že sa o ňu po jeho smrti postará. Bol jeho najlepší oddaný aj s pár ľuďmi. Dlžili mu to, jeho posledný sľub spĺňali úplne zadarmo. Iba z vďačnosti k nemu. Aj keď bol vrah, nebol zlý... V hĺbke duši nie... Iba sa snažil nastoliť poriadok.
"Fiora, počul som čo si mu povedala. Viem že som nemal, ale nedalo mi to. Ty nevieš, čo sa s ním deje, zabijú ho. Prosil ťa iba o odpustenie, veď každý v živote už raz urobil nejakú chybu, ktorú poriadne ľutoval. Je príšerne zadĺžený. Mafia sa mu vyhrážala už dlhšiu dobu, svoje dlhy ale nedokázal splatiť. Zobrali mu dom, nemôže vychádzať von. Už iba čaká na tichú smrť. Guľku do hlavy. Nič nie je jeho. Je vlastne mŕtvy už teraz... Mala by si si to rozmyslieť. Pamätaj, že je ešte čas sa vrátiť, ale moc nám ho nezostáva..."
Snažila sa ho čo najlepšie počúvať. Keď avšak počula tú časť s guľkou do hlavy, vystrašilo ju to. Je to síce beštia, ale stále človek, ktorý ju priniesol na svet.
"Poď, ideme do auta, tam si všetko premyslíš. Sľubujem, že na teba ďalej už nebudem naliehať."
Bol tak milý, až jej to nešlo do hlavy. Tak starostlivý, až tomu nechcela uveriť. Poslušne sa odlepila od jeho hrude a spoločne sa vydali do auta, preč zo studeného dažďa a chladného počasia.

Sedeli spolu v aute, každý na svojom mieste. Kvapky dažďa padali na predné sklo auta, trieskali ako do bubnov až to začínalo byť poriadne nepríjemné. Všade vôkol bola tma, netušila, koľko môže byť hodín, mesiac svietil na čiernej oblohe ako ostré svetlo z lampy.
"Koľko že mu ostáva času?" povedala to síce ticho, no znelo to, akoby zakričala na celé auto. Boli celý čas tak ticho, že im akýkoľvek zvuk prišiel dvojnásobne hlučný. Hirosuko sa mierne mykol a konečne položil ruky z volantu. Celý čas ich mal na ňom položené a pozeral do čierňavy pred sebou.
"Dnes..." obaja zostali ďalej ticho. Fiora sa zhlboka nadýchla a opäť sa jej do opuchnutých očí nahromadili slzy. Konečne spozná svojho otca, konečne ho uvidí a hneď na to má zomrieť?! Bolo jej z toho zle, tak príšerne zle...
"Poďme naspäť..." hlas jej preskočil, mala ho až príliš roztrasený.
"Dobre." Naštartoval a vydali sa naspäť do sídla...

Pokračovanie nabudúce...

Diskusia:
1) Voľná, lebo aj tak v poslednej dobe na otázky neodpovedáte :-D
Mimochodom, komix má jednu logickú chybu. Nie je ale nejak výrazná, dúfam teda že sa nenájde taký veľký perfekcionista, čo ju bude hľadať :S.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 xd xd | 8. listopadu 2014 v 20:16 | Reagovat

Krásny diel ^^

2 Paris Paris | 9. listopadu 2014 v 21:46 | Reagovat

Fotky aj obsah su úžastné ako vždy, ale prečo už predposledný diel :-(

3 Simsnewsteam Simsnewsteam | Web | 24. listopadu 2014 v 20:29 | Reagovat

Páni, opět mě tvůj komix ani fotky nezklamaly.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama