Prosinec 2014

Prečo nepridávaš? Kašleš na blog... Trochu :D

17. prosince 2014 v 20:08 | Cilka |  Vykecávacia miestnosť
Ale idú sviatky, je tu sims štvorka ktorá vstúpila do popredia a tak nejak celkovo to nemá budúcnosť.
Začnem ale najskôr niečím úplne od veci. Keďže je tento článok vykecávací, mal tu byť úvodný obrázok. Bohužiaľ, neviem ho nájsť a už sa mi nepáči -.-
---
Skončila sa mi škola. Mala som sa stretnúť s mojim priateľom v jednej malej kaviarničke, tešila som sa. Vydesil ma slovami: "Niečo pre teba mám."
S miernymi kŕčami v bruchu som za ním pomaly šla, konečne som prišla po tej otravnej ceste MHD-čkou preplnenou študentmi a tromi kravami ktoré blokovali zadné dvere...
Hneď som ho uvidela za stolom, sedel sám a pil kávu. Svietilo na neho príjemné svetlo, kaviarnička to je malá a útuľná. Povedal mi, nech si vedľa neho sadnem. Obišla som si niekoľko ľudí, prepchala sa malou medzerou a s úľavou som si sadla vedľa neho. Dala dolu vetrovku, rozopla ružovú mikinu s kawaii uškami macíka a čakala som, čo sa bude diať.
Začal mi niečo hovoriť, moc som to nevnímala keďže sa ku mne naklonil a odopínal mi z krku náhrdelník...
Aby ste chápali.
Raz bol v zahraničí a doniesol nám obom náhrdelníky jing jang. Ja som mala jednu polovicu a on druhú. Mali nás spájať.
A teraz mi ho dával dolu? Sakra, má slzavé oči, čo sa to deje?! On sa chce somnou rozísť? Ale prečo? Začala som mať vážne pochybnosti a tĺklo mi rýchlo srdce.
Náhrdelník mi odopol a položil ho na stôl.
"Nechcem, aby si ho ďalej už nosila."
Mala som chuť vykríknuť či mu šibe. Prečo hovorí v hádankách. Keď sa chce rozísť nech to urobí rýchlo.
"A preto som ti kúpil nový." vytiahol malú krabičku a položil ju na stôl. Neveriacky na ňu pozerám, zároveň mi odľahlo, no naštvala som sa.
"Ty odporák, prečo si mi hovoril hlúposti v hádankách?! Vieš ako som sa bála čo chceš spraviť?!" chvíľka ticho, pozriem sa na ozdobnú krabičku...
"Načo si mi to kupoval? Si normálny..?"
Nie, vážne. Neustále mi niečo kupuje, cítim sa ako zlatokopka.
Keďže som opäť mohla normálne rozmýšľať, zavtipkovala som že v tej krabičke aj tak určite nič nie je a celé toto je len vtip, tak som ju behom sekundy otvorila. Kiežby to vtip bol.
Vnútri bol náhrdelník z pravého striebra.
Ja už ani neviem, koľko x som mu povedala, že nie je normálny. Náhrdelník mi teda zapol za krk a ja som sa s vami musela podeliť o tento roztomilý čin. Potom samozrejme stále "plakal" a hovoril že sa mi nepáči, ja som mu povedala že sa mi páči, no na takéto veci nie som a mal mi radšej kúpiť skin na lolku :D... (inak chápte -oblečko na postavu v hre)
Tá skutočnosť, že som sa vzťahov vzdala v 9. ročníku na základke je o to vtipnejšia.
Vždy predtým som po niekom túžila, potom som sa zaťala a povedala som si, že mi je dobre aj samej a keď zo mňa tá romantika a túžba opadala, *bum* a zrazu mám niekoho pri nohách. Skvelý zákon schválnosti.
---
Okej ľudkovia, tak trošku som si tú hornú situáciu vynahradila... Ide o to, že chcem písať. Chcem písať príbehy, šialene moc, ale keď mám zapínať sims a fotiť... A preto po véééľa veľa rozmýšľaní som prišla na riešenie.
Ktoré sa dozviete až bude na to čas >:D.
A kedy sa začnem blogu venovať, naozaj neviem. Je to neustále prerušované, nemôžem vám nič sľúbiť. Aj tak je tu teraz Sims 4, tá frčí... Trojka začína chradnúť, o dvojke simsku ani nehovorím. Nuž, vyzerá to zatiaľ dosť zle.
---
Ešte mám na vás prosbu. No, týka sa to League of Legend. Prosím vás, ak na môj blog chodí nejaký závislák, mohol by si ma v hre pridať. Zháňame totiž tým. Zatiaľ sme dvaja, ešte troch potrebujeme. Bola by som veľmi vďačná keby ste sa pridali a mohli sme sa viac spoznať a perfektne hrať, ako 5 členný zohraný tým.
Moje meno: Cilka ilka
+ pre lolkárov