Slávnostné ukončenie! Upozorňujem že fotky som vôbec neupravovala. Čo viac k tomu?
Diel bude mimoriadne krátky a možno aj stroho ukončený, no všetka moja chuť vložená do tohto komixu sa dávno vytratila.


"Vraj som celá hrozná, vyzerám ako ropucha a neviem sa obliekať! Bože môj, ako mi toto mohol po troch mesiacoch povedať?!"
"Je to idiot Carrie. Si pekná baba a obliekaš sa primerane svojmu veku. Ak chce dievča, ktoré bude iba na okrasu, nech sa páči! Nevie o čo prišiel!"
Svadba Aliciinej kamarátky bola skvelá. Veselilo sa, spievalo a všade panovala priateľská atmosféra. Potom sa ale vrátila domov a nečakal ju tam veru príjemný pohľad...
V posteli sa zmietala jej vlastná, ubolená sestra. S tričkom mačacej hlavy a strapatými vlasmi sa na ňu nechcela ani pozrieť.
Veď to poznáte... Nálezy a straty, v tomto prípade strata. Rozchod Carrie zasiahol hlboko do jej citlivého srdca a tak sa Alicia musela postaviť na prvé miesto najlepšej sestry a tíško sa ju pokúšala utešovať.
Všetko bolo ale márne, Carrie plakala stále viac a viac a Alicii dochádzala trpezlivosť. Ako jej vysvetliť, že to má hodiť za hlavu?

"Á Carrie, zlato. Ospravedlň ma prosím, niekto otravuje!" zanadávala si Alicia, postavila sa z postele a s ospravedlňujúcim výrazom naznačila Carrie, že sa jej hneď bude venovať. Aj keď Carrie by skôr pristúpila na to, aby ten mobil vyhodila von oknom a začala sa okamžite venovať jej.
Alicia pomaly stlačila zelené tlačítko na prijatie hovoru a tŕpla, kto sa jej na druhej strane ozve.

Obavy boli ale zažehnané, volal jej Victorian s tou najlepšou správou na svete! Marina práve porodila!
"Carrie, Carrie! Marina!" kričala ako zbesilá na celú izbu Alicia.
Carrie sa na ňu pozrela zaslzavenými očami polepenými od hrubých vrstiev maskary a minimálne nadvihla kútiky úst. Marina ju teraz vôbec nezaujíma!
Alicia bola ale iného názoru a na Carrie sa okamžite vykašľala a šla túto radostnú novinu povedať každému, koho len poznala!

Ešte v ten deň sa všetci nevedeli dočkať Marinineho príchodu. Každý ju vítal s rôznymi darmi pre malý prírastok do rodiny.
Bola tak rozkošná, tak hebká, tak malinká a tak pokrčená!
Meno ešte nebolo jasné, no každý sa tomuto ružovému uzlíčku mimoriadne tešil.

Pri veľkej slávnosti Marinineho pôrodu si Victorian nenápadne odchytil Aliciu na balkón. Záhadou bolo, že sa vôbec necítila zle, necítila obavy, či strach.
"Tak? Ako?"
Alicia presne vedela, čo sa jej Victorian pýta... Na premyslenie mala dosť veľa času a teraz bude musieť svoj verdikt nahlas vysloviť.
"Victorian." zatajila dych Alicia a zadívala sa svojmu bratrancovi hlboko do očí, až ho z toho mrazilo a čakal negatívnu reakciu.
"Okej, viem... Chápem..." predniesol so sklonenou hlavou a smútkom v očiach, chcel sa otočiť na päte, no Alicia ho schmatla za predlaktie.
"Ty hlupák, odpúšťam ti!" povedala a vzápätí sa rozosmiala, všetko zlé sa v tom momente pominulo.

Victorian sa rozosmial ako blázon, vzhliadol s úsmevom k nebesiam a potom opäť na Aliciu.
"Ty koza! Už to nikdy nerob!"
"Fajn bratranček, tak? Kde začneme s nápravou rozvrátených rodinných vzťahov?"
"Hmm, žeby tým, že si oficiálne prijatá do našej kapely?"
"To nemyslíš vážne!"
Victorian pokývol hlavou na znak súhlasu a neustále sa pritom usmieval.
Alicia sa rozosmiala na plné hrdlo a postupom času sa k nej pridal aj Victorian.
Beznádej, strach a bolesť už nikdy nezažije...
KONIEC








Tvůj blog je uzasny! :3 Taky jsem na mem zacala komix, ale nejak se nemuzu dostat k tomu abych pokračovala