Květen 2016

Recenzia Dreamfall: The Longest Journey

31. května 2016 v 15:45 | Cilka |  Recenzie
Je mi nad slnko jasné a som s tým v pohode zmierená, že si tento článok neprečíta vôbec nikto. Nemám vám to za zlé, chápem to. Píšem to viac menej pre seba, aspoň si neskôr budem môcť zájsť do archívu a prečítať si moje myšlienky, na ktoré už určite zabudnem. Nah, pome na to, nebaví ma táto omáčka.


Falcon (krátky príbeh)

20. května 2016 v 21:26 | Cilka |  Ostatnéé
Príbeh som písala dávno, fuh, už tomu budú tri roky. Pár viet som pozmenila, ale základ zostal.
Bol písaný v škole počas nudných chvíľ.
Je dokončený, pokiaľ sa bude páčiť, dokážem spraviť pokračovanie.
Neočakávam komentáre, neočakávam ani, že si ten príbeh niekto prečíta. Ale keď už tak, budem rada! :-)
Považujem ho za krátky výplod mojej fantázie a obľube k hrám. (nemá byť dokonalý, je tam veľa zle formulovaných viet, má vyplniť prázdne chvíle)


Príbeh sa odohráva v 15. storočí v období renesancie vo Florencii
Asasíni sú tichí nenápadní zabijaci ktorí bojujú proti templárom
---


Stál opretý o zdobený múr v honosnej záhrade, do ktorej mali prístup iba tí najvyšší. Tulipány, ružové, žlté, červené, dokonca aj vzácne druhy, ktoré bežný občan nemal možnosť niekedy v živote uvidieť. Ruže s husto rozkvitnutými pukmi, hýriacie všetkými odtieňmi červenej, ktoré rozvoniavali na metre ďaleko. Fialky a kopec iných kvetov, rôzne druhy, ktoré jakživ nevidela a nevedela ich ani pomenovať. Z oblohy na nich svietili príjemné lúče ranného slnka. V rukách poháre naliate až po okraje tmavo červenou tekutinou. Všetci honosne oblečení so zlatými prvkami, ovešaní ťažkými prsteňmi a náhrdelníkmi medzi sebou veselo diskutovali. Boli šťastní. Mali moc, majetok, žien, koľko by sa im len zažiadalo, nikdy nenohli vedieť, aké je to spať v zime, chodiť si po chlieb o dve mestá ďalej a nikdy by nepochopili, čo je to tvrdo pracovať, aby mali čo do úst. Títo ľudia boli niečo iné. Vyššia vrstva, oberatelia chudobných rodín o majetok, o to málo, čo mali… A ona ich tak veľmi nenávidela... Ten parchant, ktorý tam vysmiato stál a slnko mu svietilo do zvráskavenej tváre, opíjal sa najlepším vínom a diskutoval s mestskou smotánkou onedlho kruto zaplatí za svoj čin.

Minikomix (kreslený a primitívny)

10. května 2016 v 15:05 | Cilka |  Ostatnéé
Nevychádza mi čas, tento rok končím školu a o mesiac ma čakajú záverečné skúšky. K tomu miliarda hlúpostí ktoré mi požierajú čas a uvolnenú náladu a nad blogom vôbec nepremýšľam. Potrebujem to mať z krku, chcem už, aby bolo po tom... Neskutočne ma to oberá o zdravý rozum.
Na ostatných blogoch zíva prázdnota, takže vidím, že nie som sama ktorá to udržuje mŕtve :D.
Dávnejšie som kreslila jeden naozaj primitívny minikomix.
Je to písané deckým štýlom, no svojim mladším súrodencom či sesterniciam/bratrancom to určite neukazujte...
Dúfam, že vás minikomix aspoň trochu pobaví alebo proste nad ním pokrútite hlavou. Prázdny článok ale nie je môj štýl!
Niektoré fotky budú kus zamazané, iba som skryla nepotrebný text či ostatné závady.
Fotky sú schválne do oranžového nádychu, pôsobí to teplým dojmom.
A eh... Neupravovala som rozmery, preto prosím otvorte článok, niečo robte a keď sa celý článok načíta, až potom začnite čítať.
Možno to bude trošku trvať.