
Dlllha pauza, počkať, ona doteraz nebola?! (ukončenie blogu)
23. července 2016 v 22:39 | Cilka | Ostatnéé
Komentáře
Ach jaj
doteraz si pamätám Život princeznej a Vyvolená
aj moju oblúbenú postavu takú plážovú čo nosila vždy červené plavky
Vtedy som mohla mať tak 11 rokov, hrozné. Priznám sa, že poslednou dobou sa venujem iným veciam a tak blogy nesledujem aktívne ale určite mi budeš vážne chýbať
Teraz ked si uvedomujem že prešlo okolo 5 rokov je mi zle
Ale je pravda, záujmy sa menia a väčšina dievčat sa o hry nezaujíma čiže ťa chápem. Takže veľa šťastia do budúcna hádam ešte o tebe budem počuť
n_n
[2]: Jéééj ty si jedna z tých loajálnych no to ma pos...
Ten čas čo už ubehol, vau, awesome, som rada že si tu so mnou bola od začiatku do konca, veľmi si to cením ;).
Prišla som pozrieť na tvoj blog. Nový článok. Radosť. Prečítanie nadpisu. Radosť. Prečítanie slov v zátvorke. Smútok.
Fakt až slzy mám v očiach. Chápem ťa, tiež som mala takéto obdobie až som blog ukončila. Ale vrátila som sa a verím v to že aj ty sa raz vrátiš s plným rukávom nápadov a že to tu znovu bude žiť ako kedysi. Naozaj som na tvoj blog rada chodievala. A budem sem stále chodiť s nádejou že sa vrátiš ![]()
[4]: Awww , moc potešilo ^^ vlastne, som dosť zaskočená ja ani neviem čo ďalej... Nečakala som to, rozhodne. Ďakujem moc :).
Naprosto tě chápu, prošla jsem si tím snad stokrát, ale ta chuť je pak vždycky silnější, tak nebudu ztrácet naději že třeba jednou zase nečekaně přidáš článek. Tys byla a pořád si jedna z těch který se nebáli kritizovat články a tvorbu. Toho jsem si vždycky vážila :) Přeji ti hodně štěstí v životě, byla si doopravdy skvělá :)
[6]: Som rada, že sa mi podarilo docieliť takejto "povesti", vlastne to bol zámer :). Vážim si tvoje slová (teda, písmenká
) , takéto niečo vždy poteší. Nečakala som takéto milé komentáre, preto som v príjemnom šoku. Ďakujem, veľmi
.
Ahoj Cilka. :) Opäť som sem zavítala. :) Vieš, že by som sa aj chcela prihlásiť na blog ale je tu taký háčik, že vlastne už neviem ktoré heslo to je...
Nuž čo. :) Niekedy mi to chýba, ja viem, tie blogerské krízi a pod. veci a potom zrazu koniec blogu. Keď som ukončila blog, tak som vedela, prečo to robím. Teraz mi je to aj trochu ľúto ale z toho hľadiska, že keď som mala TS3, tak som mohla prejavovať svoju kreativitu, fotiť, písať a tá hra mala taký vlastný virtuálny svet, v kt. si si mohla robiť, čo si chcela. :) Mohla som zariaďovať interiéry, byť scénaristkou, nazvime to tak...
A to všetko v reálnom svete nie je, preto mi to aj niekedy príde a behá mi scénar hlavou...Hovorím si, hm a čo teraz? Toľko nápadov ale čo s nimi? Napísať knihu? (Ale bez tých fotiek...) Natočiť film? (Nie som režisér, kým vyštudujem školu a na Slovensku byť režisérkou, uskutočniť všetky nápady bez možností, hm...to nepôjde tak ľahko ako v tej hre, že keď chcem komix na štýl anime z prostredia Japonska alebo drsné ulice západného sveta...) A čo tak nakresliť komix? (Ale kresliť neviem špičkovo plus komixy, ok...Ale nevyhľadá si to nik len tak na nete, prečíta si to pár ľudí a možno to aj stratí ten pôvodný efekt, tú skutočnú myšlienku.) Občas nad tým, hlavne v noci, keď mi nejde späť a v poslednom čase, kedy môžem premýšľať 2 aj 3 hodiny len tak na posteli v tichu, tme, pozerať von oknom na nočnú ulicu, občas počuť zvuky z mesta...A rozmýšľam nad všetkými tými nápadmi, čo s nimi teraz, keď neboli realizované tak, ako som chcela? BOla som zlá blogerka, pretože to nevydržalo, pretože som žiadny komix nedotiahla do konca, hoci som mala potenciál aj talent a teraz už ani neviem, nie som si tým istá...Ten reálny svet ma občas ubíja tou reálnosťou, človek má málo možností na kreativitu, pokiaľ nevlastní niekoľko domov, áut a patrí k bežnej rodine, kt. možno ani cez leto nejde na dovolenku, možno tak raz za 3roky, keď si na to našetrí...Je to ubíjajúce a plné pochýb...Ja už som skúšala nahradiť ten pocit tvorenia blogu, napr. takými ručnými prácami, korálkovaním, maľovaním, prerábaním vecí a trebárs aj triedením vecí, ich neustálym premiestňovaním, pretože neznášam stereotyp, no vždy je to iné. Keď čítam nejakú knižku, je mi ľúto tých mojich nezrealizovaných a nenaplnených nápadov, je mi ľúto, že sa chcú podrať o kúsok slova, o kúsok pozornosti ale nemajú kde a ako. TS3 som predala, no občas ma prepadá nutkanie si ho kúpiť znova, no to asi každého, pre kt. to niečo znamenalo. Vždy ťa ten blog určitým spôsobom pritiahne a chce ťa späť, pokiaľ už raz bol tvojou súčasťou. Občas mi chýba, že nemôžem niečo napísať, podeliť sa o názor nielen s niekým, koho osobne poznám a komu to môžem povedať, ale celkovo s ľuďmi, že občas nemôžem pridať recenziu na to a to a opísať pocity, no takto to v tom reálnom svete chodí...Stále sa snažím nachádzať kreativitu v reálnom živote, myslím na to, no ak raz bol blog tvojou súčasťou, určitou časťou, aj po dlhom čase bude a bude ťa občas prepadať ten pocit, že znova môžeš...Že by si mohla, lebo ti to chýba. Už to tak proste bude. Nech už blog skončí alebo nie, vždy bude tvojou súčasťou, určitou etapou. :) Ja ti len želám, aby si našla, čo potrebuješ. :) Aby si našla šťastie a cítila sa dobre, našla cestu. A to tak či tak, či sa rozhodneš už viac nenapísať ani jeden článok alebo práve naopak. :) Občas sem prídem pozrieť a ktovie. Bola si vždy mojou obľúbenou čitateľkou a blogerkou a vlastne vždy budeš. :)
[8]:Veľký súhlas Joy, tvoja návšteva ma potešila ^^. Občas ma prepadnú myšlienky, aby som sa vrátila... Aby som sa znova pustila do blogovania so simsom. Ale viem, že by to skončilo tak rýchlo, ako aj začalo. Blog sa tu so mnou vliekol poriadne dlho a ako som spomínala v článku, nikdy naň nezabudnem a to už sa tak nejak spája s tým, že je mojou súčasťou. Tak isto, ako to je pre teba.
A za posledné slová veľmi ďakujem! Bude to znieť ako klišé, ale taktiež si bola mojou obľúbenou blogerkou
.
Ahoj. Článek přečtený tak dva týdny po vydání a komentář píšu až teď, ale řekla jsem si, že ti to stejně musím napsat. Předtím jsem to nenapsala z jediného důvodu: Nechtělo se mi. V tu dobu jsem to zažívala dosti podobně a hodně jsem přemýšlela, že s tím seknu. Každopádně, jak píšeš, tak se mi obrátila nálada a teď mám zrovna tu tvořivou. Ale dost o mně. Cilka, blog je břemeno, dává, ale i bere. (Sakra, to je ale divný o virtuálním světě psát tak vážně
) Popravdě mě tvůj blog hodně bavil, dal se tu najít zajímavý, kvalitní a hlavně upřímný obsah, což se o dnešním blogovém světě moc říct nedá. Deníčky, beauty a takovéhle kravinky mě nezajímají. Mě ten content prostě neba. Doufám, že budeš mít hodně štěstí v životě a chápu tě, každý musí vyrůst. Každopádně doufám, že nám nadále zůstaneš věrná v komentářích a až tvá hlavička něco vymyslí, tak to zrealizuješ a šoupneš na blog, klidně za rok nebo za dva, to je jedno. Budeš chybět, ale život jde dál. A ještě jedna věc! Zůstaň tak upřímná jak jsi! To je to čeho si cením, tvoje kritika vždycky potěšila
čauko a měj se suprácky! ![]()
[12]: Oh, vďaka za dlhý koment a že si sa ozvala!
S tou úprimnosťou to nie je veľmi dobré, pretože si ňou proti sebe štvem ľudí. Ale whatever...
hele nechápu co jsem ti provedla, jestli máš nějaký problém, tak si ho běž řešit jinam, blog je od toho, aby si na něj lidi dávali co chtějí, tak na něj prostě nelez jestli se ti něco nelíbí :))
[14]: What?
Bolo to myslené zo srandy, nechápem čo si z toho robíš hlavu, ja proste píšem to, čo mám na jazyku, ah...
[15]: A to děláš vždy ! Bez toho by si to nebyla ty. :3
K MÉMU překvapení, co jsem se zase uráčila podívat se na blog.. Musím uznat, že tohle mě odrovnalo. Sama nedokážu popsat, jaký vztah jsem k tomu všemu měla, je to tu jako taková kotva, vždy jsem přišla s respektem
Tvoje názory byly vždycky a jsou důležité a děsně si jich vážím. A upřímné
! Vím jak to s blogy chodí, sama znám návaly "jo, vrátím se, mohlo by to být jako předtím".. a pravý opak, že k čemu, nemám čas, vyrostla jsem apod. To jen záleží na každém z nás, a je mi jasné, že jednou to čeká každého. Nuž nemusí to být naposledy! I kdyby to nebyl tenhle blog a byla by to jiná webová stránka ( a ne, nemáš pravdu, někoho něco o tobě určitě zajímá
) s čímkoli, budu a všichni co tě znají nadšení. Nejsi někdo, na koho by se mělo jen tak
"zapomenout". Jsem ráda, že ikdyž tvůj blog "skončil" stále tu jsi
palec hore. Takže já se Tebou definitivně neloučím
Jen pro tentokrát mávám všem skvělým článkům a aktivnosti. Jsi úžasná osůbka
![]()
[16]: Oh, vau, ja nemám slov, si ma odrovnala
. Možno len ti trošku hrabe!
Ale nie, vážim si tvojich písmenok, si ma veľmi milo prekvapila a nečakala som to.
Ak sú teda komentáre pravdivé, vidím, že tu bolo pár ľudí ktorým som neliezla na nervy a to je teraz dosť potešujúce!
Thank ya Cloe ^^.








hele já tvůj blog měla fakt ráda, páč to byl jeden z těch mála, kde se dalo přečíst něco o hrách, což mi v blogovým světě fakt chybí

ale jako chápu tě, přece jenom potěší, když to někdo čte, a když 90% lidí na blogu o hrách a tak podobně nemá ani ponětí, tak chuť není, no