Vykecávacia miestnosť

Čo sa stalo

22. července 2015 v 19:27 | Cilka
Pre tých ktorí nerozumeli, prečo som sa z blogového sveta stiahla...
Problém bol ten, že sa mi pokazil notebook. Opraviť už nešiel, náhradu som nemala. Všetko prišlo nečakane, takže som nemala extra času zohnať peniaze. To sa mi vlastne nepodarilo ani doteraz, no brat mi peniaze na počítač požičal.
Bez kontaktu s PC som bola mesiac. Jedinú vec, ktorú som po ruke mala bol tablet. Prvé dni boli pre takého závisláka ako som ja hrôzou. Nemala som celé dni čo robiť, ležala som na posteli a pozerala sa do stropu. Postupom dní som si ale zvykla tak, že mi už po tom mesiaci žiadny PC nechýbal.
Mám ho vyskladaný, bez grafickej karty. Nechcela som si požičiavať tak veľa peňazí aj z toho dôvodu, že by sa to mohlo bratovi zdať príliš veľa a nebol by ochotný mi naň požičať.
Aby som už prešla k hlavnému a to k simsu...
Základná hra mi fičala bez akýchkoľvek problémov. Ultra rýchle načítanie a hra bez lagov. Potom som si nainštalovala dodatky a čuduj sa svetu, hra laguje. Padá. Som tým nemilo zaskočená. Najskôr som hru hrala len pre potešenie. To som nemohla už dobre dávno, keďže som mala predtým hru zašpinenú downloadmi. Momentálne som ale prišla na všetko potrebné a plánujem prejsť do môjho obávaného bodu... Skúsiť preniesť staré rodiny do novej hry. Som naozaj veľmi zvedavá, či som si zálohu urobila dobrú.
Musím ale uznať, že sa na fotenie Naive veľmi teším. Komix mi chýba, chýba mi fotenie, písanie, aj keď som už vyšla zo zvyku.
Čo viac k tomu? Jedine to, že by ste sem už mohli začať chodiť ;-D.
(foto hore je (sú) naše nové malé mačiatka ^^)


Fázy umierania

16. května 2015 v 20:48 | Cilka
Nemám dobré správy.

---
Preinštalácia mi notebook pokašlala viac, než bol predtým.
Najskôr si vyžadoval milión aktualizácií, ale to bolo pochopiteľné. Potom som zistila, že som si zabudla zálohovať fotky, ktoré som fotila na nový dizajn blogu. Nepotešilo to, no ešte som nad tým mávla rukou. Notebook sa zdal byť fit, celkom fit. Začala som si ho zaplňovať svojimi vecami, fotkami a tak ďalej. Keďže som tu mala kopec voľného miesta, hneď som šla po nových hrách. Nainštalovala som si jednu, bohužiaľ, nešla. Kedže sa mi inštalovala okolo piatich hodín, nebolo mi to jedno. Na odporúčanie som si stihala jeden program, ktorý mi mal teoreticky pomôcť. Blikanie obrazovky a mierne blbnutie bolo počas inštalácie vopred oznámené.
Avšak...
Zrazu sa z ničoho nič zbláznil, reštartol a ja som nevidela na obrazovke vôbec nič. Bola zelená, no šla. Kontúry ikoniek a ostatných vecí som videla veľmi biedne, našťastie mi pomohla lampička s ktorou som si ako neandrtálec svietla na monitor, aby som aspoň niečo videla. Program som okamžite odinštalovala a na prekvapenie sa dalo všetko do normálu. Teda, aspoň som si to myslela. Notebooku začalo preskakovať opäť a musela sa podniknúť ďalšia preinštalácia. Bola som z toho na nervy, no dúfala som, že je už všetko v najlepšom poriadku a nič sa už neudeje. Dala som si sľub, že sa už nebudem pokúšať žiadnu hru silou mocou nainštalovať, a spôsobovať si tak ďalšie problémy.
Chcela som si nainštalovať sims, no ešte som to odložila. Na ďalší deň som šla notebook zapnúť, ale jemu sa spolupracovať nechcelo. Fungovalo jedine tak chladenie, svietil zapnutý capsLock, svietila myš, avšak ostatok bol mŕtvy. Nepomáhalo vôbec nič a ja som bola v koncoch. Bála som sa hlavne zmiznutia všetkej zálohy.
Priateľ mi notebook zobral na "operáciu" jednému týpkovi, ktorý mi ho spojazdnil, ALE, nedáva mu veľa dní života. Je starý, odišla mi grafická, bola prehriata. Maximálne mu predpovedal rok života. Môže "zomrieť" zajtra, o týždeň, o mesiac. Je to diskutabilné.
Notebook si teraz myslí, že má v sebe úplne novú grafickú. Nemôžem ho príliš zaťažovať. Jedinú hru, ktorú tu hrávam je akurát tak lolko. Nemám tu žiadne programy, ale záloha, vďaka bohu zostala. Podarilo sa zachrániť všetko, na to je tu šikovná vecička vďaka ktorej o svoje veci neprídem. Teda, o tie, ktoré sú v disku D.
Riešenie je - kúpiť si nový počítač. Čo je pre mňa momentálne nepredstaviteľná záležitosť. Nemám peniaze, nemám možnosti.
Keď už tak, rozhodujem sa pre herný PC za cenu, ako som kúpila tohto starúšika. Mám v úmysle si ho celý vyskladať. Samozrejme, s pomocou určitých ľudí. Avšak kde ešte toto všetko je? Ďaleko, preč, málo reálne...
Mám pocit, že niekto tam hore veľmi moc nechce, aby som tu sedela.
---
A čo teda chcem povedať?
Ak sa neozvem rok, nestrachujte sa, čo sa deje. Proste sa snažím dať všetko dokopy, znova všetko spojazdniť. Preto musím vyhlásiť, že je blog pozastavený, na dobu neurčitú. V podstate to veľká zmena nie je, aktivita bola vždy biedna.
Dáte si fofolu?

Nutné riešenie

16. dubna 2015 v 13:00 | Cilka
Dlho som sa tomu vyhýbala a nechcela som, aby k tejto chvíli došlo. Tí ktorí ste si The sims 3 napratali kvantom downloadov určite viete, že vám po čase začne hra robiť riadny bordel. Načítavanie dvadsať minút a neskutočná sekanica, ktorá sa ani nedá hrať. Samozrejme, nie je žiadna novinka, že vám to hovorím. Avšak hru mám pošpinenú tak, že ani odinštalácia a opätovná inštalácia nepomôže. Cca pred dvomi rokmi som túto vec skúšala, no aj keď som si hru nainštalovala nanovo bez downloadov, nešla plynulo. Celý notebook mám poriadne zaprataný a potrebujem sa uchýliť k poslednej veci, ktorá by mi mohla pomôcť a to je kompletná preinštálácia windowsu. Všetko mám pozálohované, no tu nastáva riziko, že si zálohované rodinky, simíkov a domy nebudem vedieť dať naspäť do hry. Robím to prvý krát v živote a aj to iba s domnienkami, že by to tak mohlo fungovať. Jasné, nejako staré rodiny uschované mám, no či je to 100% ochrana, naozaj neviem. A najviac sa teda bojím toho, že stratím moju milovanú Violu a spol a tým pádom by som musela vytvárať simíkov od znova, s inou vizuálnou podobou a do toho by sa mi nechcelo. Predsa len ste si už navykli na tie staré postavy a prostredia a znova to meniť by zabralo kopec času. Komix Naive chcem určite dopísať, práve kvôli spomalenej hre som nechcela ďalej nič nové fotiť. Preto sa spolieham na preinštaláciu a dúfam, že sa tým vyrieši veľa problémov a konečne budem môcť komix v kľude dopísať. Chcela som vám to oznámiť, aby ste vedeli čo a ako, aj keď pochybujem, že ten komix ešte stále niekoho zaujíma.

By the way... Trpím ako sviňa, dostala som strojček, bolí to, tabletky nepomáhajú a mám chuť si vytrhať vlasy. Koľko dní vám stačilo na to, aby ste si zvykli?

#Blogerky ktoré v rade na inteligenciu nestáli (+ tie, ktoré ma vážne štvú)

12. února 2015 v 9:00 | Cilka
Sama nie som dokonalá blogerka. Niekomu môže liezť na nervy, že všetko a každého hejtujem. Že sú moje články dlhé ako letáčiky ku liekom... Že musím rozdávať "múdre" rady...
Nikto nie je dokonalý, to je pravda, no nájdu sa tu aj také extrémy, ktoré by sa mali nad sebou miernejšie zamyslieť a rada by som im venovala pár slov.
Článok obsahujúci plno hatu!
Pome na to.

Recenzia The sims 4

7. února 2015 v 21:48 | Cilka
Síce dosť neskoro, ale Sims 4 som si nekúpila, tak preto.
V predchádzajucom článku som písala o limitovanom stiahnutí, takže odtiaľ ju mám. No, vlastne, už nemám a vôbec to neľutujem.
(ospravedlňte prosím tie číselká na fotkách, (fraps) ale retušovať to by bolo pri niektorých dosť namáhavé)
Článok bude rozdelený do dvoch častí a to prvej, ktorá bude obsahovať iba stručný popis s obrázkami a druhá, bez fotiek a iba s dlhým textom.
Začnem načítacou obrazovkou. Nuda. Navyše mi príde futuristická, "chemická" "laboratórna", chladná... Bolo uvoľňujúce, že sa hra načítala do pár sekúnd.

The sims 4 zadarmo, avšak iba do 2.2.2015 a iba na 48 hodín

25. ledna 2015 v 20:17 | Cilka
Pri 15.-tom výročí sa EA rozhodla, že nás navnadí na sims 4. Preto ju sprístupnila na origine do 2.2.2015 zadarmo, avšak hrať ju budete môcť len 48 hodín. Pochopiteľne.
Musíte mať teda účet na origine a ak ho nemáte, šup, urobiť si ho. Hra sa vám bude ale priemerne sťahovať okolo 4 hodín, preto si na to vyhraďte čas. Myslím, že má niečo okolo 8GB. Pri každom spustení hry budete musieť byť online, aby vám vedeli odrátavať čas strávený hraním. Je to po česky, keby sa niekto pýtal :-D. Pretože pri sims 2 som riešila češtinu, bŕ...
Hru som si už skúsila zahrať, no žiadnu chválu som zatiaľ na ňu nepovedala. Podľa mňa je to otras, ale veď vyskúšajte.
(+ pýtať za to 50 eur mi príde nekresťanské)
Viac info na: TS3

Prečo nepridávaš? Kašleš na blog... Trochu :D

17. prosince 2014 v 20:08 | Cilka
Ale idú sviatky, je tu sims štvorka ktorá vstúpila do popredia a tak nejak celkovo to nemá budúcnosť.
Začnem ale najskôr niečím úplne od veci. Keďže je tento článok vykecávací, mal tu byť úvodný obrázok. Bohužiaľ, neviem ho nájsť a už sa mi nepáči -.-
---
Skončila sa mi škola. Mala som sa stretnúť s mojim priateľom v jednej malej kaviarničke, tešila som sa. Vydesil ma slovami: "Niečo pre teba mám."
S miernymi kŕčami v bruchu som za ním pomaly šla, konečne som prišla po tej otravnej ceste MHD-čkou preplnenou študentmi a tromi kravami ktoré blokovali zadné dvere...
Hneď som ho uvidela za stolom, sedel sám a pil kávu. Svietilo na neho príjemné svetlo, kaviarnička to je malá a útuľná. Povedal mi, nech si vedľa neho sadnem. Obišla som si niekoľko ľudí, prepchala sa malou medzerou a s úľavou som si sadla vedľa neho. Dala dolu vetrovku, rozopla ružovú mikinu s kawaii uškami macíka a čakala som, čo sa bude diať.
Začal mi niečo hovoriť, moc som to nevnímala keďže sa ku mne naklonil a odopínal mi z krku náhrdelník...
Aby ste chápali.
Raz bol v zahraničí a doniesol nám obom náhrdelníky jing jang. Ja som mala jednu polovicu a on druhú. Mali nás spájať.
A teraz mi ho dával dolu? Sakra, má slzavé oči, čo sa to deje?! On sa chce somnou rozísť? Ale prečo? Začala som mať vážne pochybnosti a tĺklo mi rýchlo srdce.
Náhrdelník mi odopol a položil ho na stôl.
"Nechcem, aby si ho ďalej už nosila."
Mala som chuť vykríknuť či mu šibe. Prečo hovorí v hádankách. Keď sa chce rozísť nech to urobí rýchlo.
"A preto som ti kúpil nový." vytiahol malú krabičku a položil ju na stôl. Neveriacky na ňu pozerám, zároveň mi odľahlo, no naštvala som sa.
"Ty odporák, prečo si mi hovoril hlúposti v hádankách?! Vieš ako som sa bála čo chceš spraviť?!" chvíľka ticho, pozriem sa na ozdobnú krabičku...
"Načo si mi to kupoval? Si normálny..?"
Nie, vážne. Neustále mi niečo kupuje, cítim sa ako zlatokopka.
Keďže som opäť mohla normálne rozmýšľať, zavtipkovala som že v tej krabičke aj tak určite nič nie je a celé toto je len vtip, tak som ju behom sekundy otvorila. Kiežby to vtip bol.
Vnútri bol náhrdelník z pravého striebra.
Ja už ani neviem, koľko x som mu povedala, že nie je normálny. Náhrdelník mi teda zapol za krk a ja som sa s vami musela podeliť o tento roztomilý čin. Potom samozrejme stále "plakal" a hovoril že sa mi nepáči, ja som mu povedala že sa mi páči, no na takéto veci nie som a mal mi radšej kúpiť skin na lolku :D... (inak chápte -oblečko na postavu v hre)
Tá skutočnosť, že som sa vzťahov vzdala v 9. ročníku na základke je o to vtipnejšia.
Vždy predtým som po niekom túžila, potom som sa zaťala a povedala som si, že mi je dobre aj samej a keď zo mňa tá romantika a túžba opadala, *bum* a zrazu mám niekoho pri nohách. Skvelý zákon schválnosti.
---
Okej ľudkovia, tak trošku som si tú hornú situáciu vynahradila... Ide o to, že chcem písať. Chcem písať príbehy, šialene moc, ale keď mám zapínať sims a fotiť... A preto po véééľa veľa rozmýšľaní som prišla na riešenie.
Ktoré sa dozviete až bude na to čas >:D.
A kedy sa začnem blogu venovať, naozaj neviem. Je to neustále prerušované, nemôžem vám nič sľúbiť. Aj tak je tu teraz Sims 4, tá frčí... Trojka začína chradnúť, o dvojke simsku ani nehovorím. Nuž, vyzerá to zatiaľ dosť zle.
---
Ešte mám na vás prosbu. No, týka sa to League of Legend. Prosím vás, ak na môj blog chodí nejaký závislák, mohol by si ma v hre pridať. Zháňame totiž tým. Zatiaľ sme dvaja, ešte troch potrebujeme. Bola by som veľmi vďačná keby ste sa pridali a mohli sme sa viac spoznať a perfektne hrať, ako 5 členný zohraný tým.
Moje meno: Cilka ilka
+ pre lolkárov

Ľudská demencia nepozná hranice

31. října 2014 v 7:50 | Cilka
!Pre tých, ktorý nechcú mať pokazené nakupovanie alebo proste nemajú chuť na nechutné veci, prosím, ďalej nečítať.!
---
Tento článok asi nebude ovplývať dĺžkou, avšak o tom, čo som sa dozvedela sa s vami proste musím podeliť.
Keby som v tej chvíli bola pri dotyčnom, asi mu hodím kameňom do hlavy. Chválil sa s tým v škole, štvrták na strednej, vypatlanec... Viem to od priateľa a fakt sa mu čudujem, že mu nič nepovedal, aj keď tak tupej hlave by nepomohlo už nič.
V obchode, F&F, ktorý mimochom veľmi obľubujem, v kabínkach.
Zobral si tam babu, ktorá bola ešte panna. Šli spolu do spoločnej kabínky kde si spolu samozrejme dali rýchlovku... Keďže bola baba panna, pochopiteľne ju odpanil a jej krv, plus jeho spermie utrel do mikiny, ktorú si chcel vyskúšať a potom ju vrátil na miesto a v pohodičke, akoby sa nič nestalo obaja z obchodu odišli.
Chápem, že podaktorí potrebujú trtkať kde sa len dá, ale tieto nechutnosti by si vážne mohli odpustiť. Po tejto inormácii mi zostalo mierne zle, viem, že svet nie je jedna veľká dobrá planéta a určite sa takéto veci dejú často krát, ale žeby bol niekto schopný takejto ohavnosti je už trošku iný kaliber.
Každopádne, tento odpad sa nemal nikdy narodiť.
Dávajte si pozor do akých kabíniek vchádzate, nechodievajte do tých, ktoré sú zastrčené na konci chodieb, lebo... No, proste fuj...

Prečo majú dievčatá potrebu dávať si na tvár paštétu?

27. září 2014 v 21:08 | Cilka
Už sú to dva roky, čo sme spoločne chodili do tej istej triedy.
Teraz, keď stretávam moje dve bývalé najlepšie kamošky, nestačím sa čudovať.
Jedna si prefarbila vlasy na lacnú čiernu, čo sa jej podľa mňa ani trochu nehodí, nahodila "geek" okuliare a to, čo spravila so svojou tvárou je niečo strašné.
Stretli sme sa, a skoro som od nej odskočila o krok dozadu. Preboha, čo to máš s tvárou?! Prečo ju máš celú tak neprirodzene vyhľadenú a máš nádych oranžovej farby?
"Musím si teraz dávať make-up a tak, lebo mám hroznú tvár."
Prečo? Jej tvár bola neprirodzená, oči mala nejak zvláštne, také... Menšie. Ja neviem či to bolo tým, že zamaskovala všetky drobné nedostatky, či malé vrásky a tvár sa jej tak zcvrkla... Ale vyzeralo to strašne. A ešte ten neprirodzený oranžový odtieň. Zmenila svoj výzor, zmenila sa na mestké dievča. Vlastne, zmenila sa veľmi.
"Budú hody, pôjdeš na ne?"
"Bláá, asi hej."
"A pôjdeš aj na kolotoče??" hovorím natešene.
"Néé, bože, čo si sa zbláznila? Mňa to už nezaujíma... To je pre malé deti."
Pozerám na ňu neschopná slova a plesknem ju po ramene, ako veľmi moc je sprostá.
"Lebo ty si dospelá že? Tiež si len decko, nehraj sa na dospelú."
Ale ona to nepochopila. Ona chce byť dospelá.
Ďalšia kamoška.
Sedíme spolu v busy, všímam, že jej tvár je tiež maximálne vyhľadená, špirály tuna, oranžový nádych. Do riti, už aj ona? Minulý rok som na nej videla len špirálu...
"A boli sme tam a ona pi*a sprostá jak ku*va robila... Do pi*i oni sú taký kok*tský chuji..."
"Prečo nadávaš?"
"Hh, to ja tak furt teraz..."
"A čo tým dosiahneš? Len vyzeráš sprosto."
"No a čo, nerieš."
:-(
Prečo? Kde sa podeli ich prirodzené tváre? Kde sa podela ich príjemná povaha?
Teraz je z nich niekto celkom iný...
Ja nevravím, že ja som sa nezmenila. Zmenila, to hej, ale nepovedala by som, že k horšiemu. O to viac ma štve, že z nich sa stal presne ten typ, ktorý nemám rada. A ono vám je to tak ľúto, keď viete, aké v pohodičke predtým boli.
Nevravím, že sa s nimi nedokážem porozrávať. Dokážem, ale, proste to nieje ono. Po čase sa v ich prítomnosti začnem cítiť nepríjemne a mám chuť vypadnúť.
Aj vy ste zažili podobný prípad?
Ja viem, že som o tomto už písala, no teraz píšem znova, venujem sa iba tomu.
Všetko sa tak veľmi zmení, keď odídete na inú školu a už nie ste spolu a navyše, keď ste z dediny a potom chodíte do mesta... Mesto dedinské dievčatá najviac zmení a len máloktorá sa dokáže udržať taká, aká bola aspoň do značej miery aj predtým.
Keď kliknete na tento článok, bude tu anketa. Tiež som ju sem dala, dosť ma zaujímajú výsledky.
A pre vás rada ak máte tiež "paštétový ksicht", pretože ste to pochytili od iných báb či youtuberiek, kašlite na to. Nie je nad prirodzenosť. Zmaľovaný ksicht vyzerá príšerne, aj keď máte vyrážky... Existuje korektor. Zamažete iba nedostatky a nemusíte vyzerať umelo.
Nerobte zo seba niekoho iného, nehanbite sa za seba.
A povedzte stop paštétam :-D...

Milovaná a nenávidená Marzia

20. září 2014 v 22:45 | Cilka
Kto sa nepohybuje v youtube svete, pochybujem, že mu bude meno CutiePieMarzia niečo hovoriť.
Pewdieho ale hádam poznáte. Nuž, tak toto je jeho priateľka, Marzia.

Poobedné vstávanie

26. srpna 2014 v 23:54 | Cilka
Idem robiť menší prieskum, ktorý som mala v pláne oveľa skôr ale tak, chápeme sa... Lenivosť.
Ako to máte počas prázdnin so vstávaním? (respektíve ako ste to MALI)
Ja osobne som bola vždy veľká lemra, ísť spať o tretej či štvrtej (a hromžiť, prečo nikto nie je aktívny) a vstávať minimálne o dvanástej. Väčšinou o druhej. V podstate z toho dňa nemám nič, ale ožívam na večer, cez deň som ako lemra.
Aj vy to tak máte?
Fakt hrôza, aj keď idem skôr spať, nedokážem sa zobudiť pred dvanástou hodinou. Bojím sa toho, ako to bude počas školy, keď som si takto hlúpo navykla.
Nečakajte tu inak nejak osobnejšie články, s tým som sa rozhodla skončiť, aj tak ma väčšina považuje za kravu ktorej sa nič nepáči -.-.
Hej hej, tá veta bola odveci takže, nevšímať.
Nuž, rozkliknite teda článok a hlasujte, kedy vstávate vy. Celkom ma zaujíma, či sa tu nájde pár takých extrémistov.

Moje prvé siminky.... som zhrozená

17. srpna 2014 v 1:42 | Cilka
Zas, neberte nadpis úplne vážne.
Všetkým som vám závidela, že ste mali demo už dávno predtým. Síce som na sims 4 nemala moc pekné slová, na demo som sa celkom tešila. Potom som ho spustila á... To nadšenie rýchlo opadlo.
To upravovanie nie je vôbec také, že si môžete robiť čo chcete. Všetko máte obmedzené. Vlastne, simíka si môžete vytvoriť len 50%-percentne.
Dosť ma to sklamalo a ešte sa to všetko tak veľmi pomaly pohybuje. A keď sa prekliknete, no, zbohom. Ale je to rýchlejšie a ľahšie, to sa musí nechať.
Nebaví ma to. Chlapov som vytvorila dvoch, viac nie, lebo v každých vlasoch vyzerali ako debili. Teda, aspoň u mňa.
No a moja prvá siminka? Nesmejte sa!
Vyzerá ako Michael Jackson. Zo začiatku mi prišla že: jéééj, tá je ale zlatááá.... No s odstupom času ... Nie, proste nie! :-D

Potom som tvorila len tak ďalšiu siminku...
Tiež s ňou nie som spokojná, je mi strašne nesympatická.
Mio amore sa na tvorení podujal tiež. No najskôr som ho musela skopať zo zeme a donútiť, že je to pre blog. Tak to tak aj urobil. Sims neznáša, neviem z akého dôvodu. Hlavne že sims 2 hral...
A jeho fakt škaredá siminka :-D.
Aspoň mne sa teda vôbec nepáči, nesympatická mi je.
Najviac ma ale dorazil jej zvyškom. Veď kuk na nasledujúci obrázok.
"To je taká gamerka ktorá má všetko v p., má trošku väčší zadok lebo stále len sedí za počítačom a drtí hry, má okuliare tiež za to, že celý deň čumí do pc, gaťky, aby jej nebolo teplo, taká sexi, a nesmie chýbať náramok pre šťastie pri hrách." :-D nemohla som z toho jeho popisu.

A na záver, malá mutantíčka, už moja ^^.

Mmmmonster high!

7. srpna 2014 v 18:07 | Cilka
K tomuto článku som sa musela tak moc dokopať! Vôbec sa mi k tomuto nechce rozkecávať a to si na rozkecávanie viem dobre predstaviť.
Vždy sa mi páčili tie malinkaté príšerky, ktoré predávali v detskom oddelení. No rozhorčovala som sa nad tým, že vyzerajú úplne strašidelne a toto chcú predávať deťom?!
Ale ja samotná som si jednu z nich kúpiť chcela. Boli tak zaujímavé, vedela som si to v neskoršej dobe perfektne predstaviť na fotenie.
A tak keď som raz šla míňať peniažky, jednu som si zaobstarala. Podotýkam... Na fotenie!
(aj keď spolu občas obe sedíme pred telkou a ona sa pozerá ako hrám.... )
Preto som si vybrala tú najzaujímavejšiu. Dosť veľkú úlohu pri výbere zohrali jej topánky. Sú úžasné!
A ehm, tí čo ste tu noví... V každom je kúsok decka tak si neťukajte na čelo! :-D
Tiež som vlastne k Monster High príšerkám opätovne prišla vďaka jednému chalanovi, čo robí na YT paródie v stopmotion. Čiže nafotí veľmi veľa fotiek ktoré neskôr pospája a vznikne celkom realistické video. Najskôr som si hovorila, že je neuveriteľne trápny a pravdepodobne nie je tak úplne zdravý, ale jeho videá sú dosť zábavné. Možno tomu neprídete na chuť, možno hej... A práve vďaka nemu som si tak povedala...Že tie monsterky sú niečo úžasné, priam stvorené na fotenie.
A neskôr som si skúsila pozrieť aj seriál, alebo ako to nazvať. Neviem ale, či Monster High ešte stále chodí, či vyrábajú nové časti, alebo pracujú len na príšerkách. Nevedela som sa k novým častiam nijak dostať, ale musím uznať, že aj tento kreslený seriál dokáže byť niekedy veľmi vtipný, alebo milo úsmevný. Prihadzujem vám jednu časť, ktorá sa mi dosť páčila. Samozrejme, bolo ich viac ale o tejto jednej si pamätám, že som sa nad ňou na konci pousmiala a povedala som si, že tá časť stála za to.

Taktiež ma nadchlo aj toto video, ktoré je riadne premakané. Pustíte si ho, a verím tomu, že to dopozeráte do konca.

No a na samý koniec je tu video, ktoré ma inšpirovalo ku kúpe Monster High. Odporúčam zhliadnuť aj jeho channel, má ich tam viac, pochopiteľne. Prosím vás... Ak si video pustíte... Stíšte si zvuk lebo ohluchnete :-D.

A ešte jedno, lebo stavím sa, že prvé vám príde mocciiinky trápne... :-)
Snejkýýý!!!
Verím tomu, že 99% bude tie videá považovať za trápne, ale čo už somnou... (alebo s vami)

A čerešnička na koniec. Nahrala som pár svojich fotiek mojej Frankie na imgur. Preto na imgur, lebo ich nemusím zmenšovať a príde mi to tam skrátka chytrejšie...

ODKAZ

Ten hrnček som si kúpila prednedávnom, bol lacný! :-D
A taktiež som vám tam pofotila aj tie úžasné topánky a aké majú nôžky... Pretože konečne aspoň tieto "Barbie" majú prsty na nohách!

Vaša pobláznená


Moja aktuálna závislosť v SIMS 2

3. srpna 2014 v 14:45 | Cilka
Ako tak vidím... (až na jednom blogu :D) veľa z vás teraz hrá sims 2 keďže bola zadara. No a tak je to aj v mojom prípade. Konečne hrám sims len tak! Taká úľava, odreagovať sa.
Sims ale nehrám tak klasicky, ako väčšina čo je: vytvorím si siminku, nájdem jej krásneho chlapa, bude mať super kariéru... To je hrozný streotyp a tak som si vymyslela hru, ktorá je dosť... Zvláštna.
Vytvorím si 8 simíkov, každého s osobitnými črtmi.
Tadá:
(vopred sa ospravedlňujem, že budú fotky hrozne fotené, bude tam vidieť otravný diamant a že fotky nebudú až v takej dobrej kvalite ale inak sa to nastaviť nedá)
Inak, aj vy ste vždy vytvárali takého simíka? Toho tam úplne napravo potetovaného vlasatého?
---
No! Kde som to... Aha, hej. Kúpim im veľký pozemok na ktorého jednu stranu postavím WC a sprchy, všetko v najhoršej kvalite nech majú čo opravovať a čistiť. Potom postele, tie im nechám pod šírim nebom. No, ale keď príde zima musím postaviť normálne vnútro domu :-/...
Kuchyňa je vonku taktiež. Nemám tieto detaily nafotené, vôbec som nerátala, že vám o tom napíšem článok.
A po ostatnej ploche pozemku rozostávam rôzne atrakcie, v ktorých budú súťažiť o svoj život! Préésne tak. Postupne každý z nich umrie až nakoniec zostane len jeden, ktorý túto súťaž vyhrá. (nie, predstavte si, že som moc reality show alá vyvolení nepozerala, vážne)
---
No a teraz sa poďme pozrieť na máličko fotiek z hry.
Medzi smrteľné hry patrila aj táto. Náhodne som vybrala dvoch simíkov ktorý proti sebe súperili a ten ktorý vyhral bol samozrejme v suchu. Ten, ktorý prehral bol v ohrození života.
Taktiež sa hralo aj o imunitu, kto nebude môcť v ďalšom kole vypadnúť. To som im väčšinou dávala hudobné kolá a podľa toho ako hrali som ich postupne vyraďovala.

Nice body - tá najhlúpejšia pesnička

27. července 2014 v 13:26 | Cilka
Tento úvodný obrázok tu bude vždy bývať pri takýchto vykecávacích článkoch, nech máte väčší prehľad :-).

Musím sa vyjadriť k jednej veci, ktorá ma poriadne naštvala a podaktorých kórejských "umelcov" by som za toto prefackala.
O tom, prečo som prešla práve na k-pop ste sa mohli už v jednom mojom článku dočítať. No a tu zrazu zistím, že k-pop je tiež tak nejak mierne rozdelený. Určitá skupina je čisto kórejská, v ďalšej sú kórejský interpreti ale ich klipy majú obrovský nádych americkej kultúry. A to ma vytáča. Počúvam ich hlavne preto, pretože je to k-pop. Niečo kórejské, niečo iné. Prečo sa sakra opičia po Amerike?
Dobre, dalo by sa to ešte prežiť, ale klip, ktorý bol nie až tak dávno vypustený do sveta ma poriadne pobúril.
Nejaká anorektická štetka na malovanie sa bude pretŕčať v klipe, vrtieť zadočkom a bokmi a spievať o tom, ako je nádherná a ako by si z jej postavy mali brať všetky "tučné" dievčatá príklad. A taká je podľa ich predstáv krása. To, čo je ona. Bože!
Prikladám klip. Ak nemáte chuť na rozčulovanie sa, kašlite naň, zatvorte tento článok a ďalej nečítajte.

"Značím si všetko, čo chcem jesť."
"Vydržím každú bolesť a budem krajšia."
"Moje telo je dokonalé, nohy mám tak štíhle a ten môj sexy pás."
"Moje telo je dokonalé, všetci sú prekvapený a obzerajú si ma."

A to som nevypísala všetko. Keď som to prvý krát videla... Nepoznala som samozrejme preklad. Prvá vec ktorú na väčšine k-pop pesničkách neznášam je to, že sa tam ženské pretŕčajú ako najväčšie curvy sveta. A potom, keď som prišla na toto video a zistila presne o čom tá pesnička je, neuveriteľne ma to rozčúlilo. Dávajú naozaj krásny príklad dnešným dievčatám, ktoré sú z toho všetkého už aj tak dosť oblbnuté. Asi si neuvedomovali, kam až zašli. Ľutujem aj Hyomin (speváčku), že je taká chuderka a dala sa na takúto pesničku. Taktiež by ma zaujímalo, aký inteligent ten text písal. Musím ale uznať, že pesnička je rytmicky dobrá, páči sa mi. Ale ten klip a význam toho je úplne príšerný.
Musela som sa s vami o to podeliť. O to, aký je ten svet len nenormálny a povrchný. Ale toto je už naozaj moc.
Jedna vec sa im avšak touto pesničkou podarila. Zarobili si na vysokej sláve, aj keď nie v dobrom svetle. Ľudia sa o tejto pesničke bavia a zdielajú ju. Tak, ako napríklad teraz aj ja. Ich hlavný zámer vyšiel, no pyšný na toto dielo naozaj nemôžu byť...

Váš názor?

Návrat späť

19. července 2014 v 0:48 | Cilka

Až mi je trápne písať článok po tak dlhom čase. Koľko že som to mala pauzu? 2 mesiace, cca...
Ale teraz sa vraciam a to je hlavné!

Ten song som do článku dala preto, pretože hlavne ten mi tak nejak telepaticky dodal inšpiráciu na aktuálny desing blogu.
Hmm.... Prečo vlastne tá pauza bola?
Nebola vôbec chuť.
Blížilo sa ku koncu školy, bolo toho moc, potom zase málo a keď som mala voľný čas, snažila som sa ho čo najviac tráviť s mio amore. Hej, furt sme spolu :-D.
Taktiež ma štve, že som vám o pauze nedala vedieť poriadne, nejakým článkom. Lenivosť zvíťazila a tak ste namiesto článku dostali iba malý nadpis hore na stránke. Chcela som sa vrátiť skôr. Ale nemala som pripravené články a teraz vám s radosťou oznamujem, že som len tak nezaháľala a články som vám pripravila!
Zistila som, že celé blogovanie IBA o simse nemá príliš zmysel. Pretože ma to nebavilo. Nebavilo ma stále vám sem dávať články iba z hry, rada som vám písala aj niečo z môjho života, ale keďže bol tento blog o simse, snažila som sa tie články z môjho života nepísať. Chyba, lebo som nemala absolútne žiadnu šancu zásobovať vás pravidelne iba sims článkami. Vždy si na nich dávam záležať a toto by mi zobralo nenormálne moc času. Preto som sa s návratom rozhodla pre jednu vec. Možno pocítite zmenu, možno nie, články by mali byť častejšie, ale nie stále iba o simse. Dosť prevažne tu budú články z môjho života, moje úvahy a názory. (doteraz si kladiem otázku, či to bude niekoho zaujímať)
Takto budem s vami častejšie v kontakte a myslím si, že to tak bude lepšie. Uvidíme.
Čo viac k tomu?
Hej, máme prázdniny! (prestante mi hovoriť že som skorá, nemala som sa kedy s vami o to podeliť! :-D)
Najskôr to bolo z mojej strany asi také že... Preboha! Nie! Čo budem robiť? Umrem nudou. Ale teraz mám chuť sa mierne obúchať o stenu čo som to povedala za blbosť. Doma mi je dobre, určite lepšie než tam. Akurát že aj teraz mi chýbajú moje dve divné spolužiačky ktoré boli pre mňa veľkou záhadou a tak som bola každým dňom rada, akú sprostosť sveta dostanú na povrch tento krát. Neviem, ale to čo hovorili mi prišlo každým slovom neuveriteľne vtipné. Naozaj zaujímavé dievčatá ktoré mi chýbajú aj teraz... Proste mi chýbajú ich neustále preklepy a ľudská sprostosť.
Ďalej tu mám na vás jednu prosbu pretože ma už riadne dlhú dobu serú podaktoré baby ako si len tak nacupitajú, prečítajú nadpis alebo pozrú na fotky v článku, neprečítajú ho a napíšu jeden posratý komentár s obsahom: Pekné fotky :)... Pekný článok :)
Pardón ale ten váš neprehliadnuteľný komentár zarábajúci na trápnej návštevnosti je otrasný. Článok si neprečítate, iba napíšete totálnu hovadinu aby ľudia prišli na váš blog. Keď máte napísať takú kravinu tak prosím, nepíšte nič. Aspoň mne nie. Taký komentár pre mňa nemá žiadnu cenu, iba ma vytočí lebo dobre viem aký je váš zámer. Preto to tu chcem tak trošku prečistiť a vyskúšať vás. Prepáčte taktiež že som sa tak rozčúlila ale naozaj ma to vytáča. Ide tu o jednoduchú vec. Ak mi napíšete k tomuto článku komentár, prosím vás, na konci vášho komentára pridajte tento znak: -"-
Tak sa uvidí, kto tento článok prečítal do konca a nezarába si iba na reklamu. Pfuh, som naozaj zvedavá koľko sa chytí do pasce. A ak sa chytia nejaké blogerky, nuž, také komentáre budú dostávať aj odomňa. Fajn, to by bolo už vážne všetko. Ďalší článok? Neviem vám to s presnosťou povedať, ale určite bude skoro, keďže ich mám pár prednastavených :-).

Doma... A stále neverím, že to nebola len rozprávka

14. dubna 2014 v 18:18 | Cilka
Domov sme prišli o pol šiestej ráno a chcela som sa vrátiť naspäť... Zatiaľ ubehol od návštevy Talianska len jeden deň, ale mne už chýba. Ale aby som začala po poriadku, v tomto článku rozoberiem úplne všetko. Možno sa niektorí do Talianska chystáte tiež a pár rád ktoré som sa tam naučila, by som vám mohla dať...
Keď sa opätovne pozerám na fotky, príde mi to neuveriteľné. Príde mi to, ako keby to bol len sen. Stále tomu nemôžem uveriť. Som úplne pobláznená... Okay, ale asi sa ma bojíte :-D, píšem naozaj zvláštne. Ale vážne to bolo skvelé, až na pár drobných nedostatkov.
Fotiek, ktoré som vám vybrala je okolo 56? Každopádne je ich veľa, čiže na tento článok musíte mať pevné nervy a strpenie.

---
Aby som to ešte upresnila, bol to výlet zo školy, ale nie z mojej.
O 22:00 sme aj s ... No, budem ho spomínať častejšie, musím ho nejak nazvať... Ahá, už to mám mio amore! :-D
...sme šli na miesto určenia odkiaľ sme na busy prechádzali cez Maďarsko a Slovinsko až do Talianska a z Italy na lodi do Benátok. Cestovanie mám veľmi rada, ale toto bolo moc aj na mňa. Najhoršie bolo to, že to, kde budeme sedieť nám určila učiteľka. A nám sa ušlo miesto vpredu, a pred nami druhá učiteľka so synom, ktorých druhý nezaujímali, tak si dali sedadlá čo najviac dozadu, aby sa mohli pohodlne vyspinkať a my sme sa dozadu posunúť nemohli tiež, pretože to tým za nami vadilo. Najskôr boli všetci ukričaní a veselí, no asi po hodinke sa ukladali k spánku. Nemohla som ani za nič zaspať, vedela som, že musím, inak budem v Taliansku omráčená. Bola som v škole, voľno som nemala, čiže celý deň na nohách. V podstate som nespala asi viac, než 24 hodín. A to myslím vážne.
Navyše, neviem čo mal môj močový mechúr za problém, ale asi každé dve hodinky som nutne potrebovala ísť na WC.
Po dlhej, asi 10 hodinovej ceste sme konečne dorazili do Talianska. Na chvíľu som zatvorila oči a asi takých päť minút oddychovala... Okay, tak dobre! Spala som trhaným spánkom asi pol hoďku a za ten čas ako som otvorila oči, prvé čo som uvidela, bolo svetlo. Cestovali sme totiž cez noc, pochopiteľne. Rozhliadam sa a zistím, že som konečne na Talianskej zemi! ^^
Nasledovala ďalšia prestávka na Talianskej benzínke. Boli sme skôr na severe Talianska a aj to učiteľka-sprievodkyňa vravela, že táto časť je chudobnejšia. Veru že tak aj vyzerala! :-D
Ak máte slabé žalúdky, na WC čo tam boli by ste nešli...
Podlaha bola pokrytá toaletným koberčekom, a keď som uvidela použitú vložku na zemi, napínalo ma. Pýtala som sa sama seba, či tie WC-ka predo mnou náhodou nepoužívali divé svine.
Našťastie som všetko zvládla a mohlo sa pokračovať ďalej, bližšie k Benátkam.
Dorazili sme na miesto určenia, kde bolo kopec ďalších autobusov a turistov z rôznych zemí. Blížili sme sa k mólu, odkiaľ sme sa mali prepraviť do Benátok, ako som už neraz spomínala.
Mio amore vybral z tašky zrkadlovku, s úmyslom nafotiť okolie a iba nachvíľu som sa obzrela dozadu a počujem rachot. Bola som vyplašená viac, než on, padla mu zrkadlovka a zlomila sa mu odtiaľ taká vecička proti slnku. Nasledovala skúška, či vôbec ide. Sfotil, vyhodilo červenú blikajúcu tabuľku. Zamrazilo ma. A potom odmrazilo, nakoniec sa rozbehla. Jedna vec, čo na ňom hatujem je tá, že je veľmi náchylný na kazenie vecí a neúmyselné ubližovanie si...
Zaplatili sme za loď, a čakali na loď. Na móle nás čakalo dosť veľa, aj ľudia z iných štátov a škôl. Najviac asi všetkých upútala rozrečnená francúzska černoška, ktorá myslím že neliezla na nervy iba mne. Svojej skupinke neustále niečo robila, jej tón hlasu bol naozaj príliš vysoký a šlo jej presne o to, aby bola stedobodom pozornosti. Navyše, tá francúzština podľa mňa vôbec nie je taká pekná, ako sa hovorí...
Loď meškala a všetci z našej skupinky sa začínali sťažovať. Neskôr sa nám dostalo vysvetlenia, že Taliani sú veľmi kľudní ľudia a s ničím sa nenáhlia, život je podľa nich krátky a netreba sa stresovať. Hm, to znelo celkom pekne.
---
Á už v celom článku budú nasledovať fotky, doprevádzané mojim komentárom, želám vám pevné nervy! Začnem odtiaľ, ako som prvý krát stúpila na Benátsku zem...

Článok určený pre vaše otázky (je jedno aké)

6. dubna 2014 v 8:00 | Cilka
Nad týmto článkom som uvažovala niekoľko dní, zvažovala pre a proti. Napadlo ma založiť si ask, ale vieme ako to tam chodí. Je to anonymné, čiže sa stavím o moje originál hry, (:-D) že by ma tam prišlo zhejtovať asi celkom slušné množstvo ľudí, čo sa nudia a sú zbabelí.
Tu aspoň napíšete prezívku a keby niečo, šup a máte blok... Počkať, keď sa tak nad tým zamýšľam... Nie je to trochu hlúpe, čo píšem?
Meh, nechajme to na teraz tak.
Opýtať sa ma môžete čo chcete, od komixov, po rady, ale otázky na mňa prosím nie príliš z osobného života. Predsa len, súkromie je súkromie. Pokúsim sa vám odpovedať všetkým, uvidím, či budete mať vôbec nejaké otázky :-).
Tak, viac k tomu asi nebudem kecať, som zvedavá, čo máte na srdci alebo s čím potrebujete helpnúť.
Pýtať sa môžete mesiac (áno, má to časové obmedzenie).

Neverím, že sa môj veľký sen blíži ku skutočnosti

4. dubna 2014 v 16:42 | Cilka
(preboha, to je tak stará pesnička, neskutočná nostalgia na moje detstvo)

Dva roky po tom túžim, snívam a vždy, keď sa pozriem na oblohu a vidím na nej lietadlo, predstavujem si, ako ľudia idú niekam, kde vždy chceli ísť.
A teraz, konečne pôjdem niekam aj ja. Pôjdem tam, kde som vždy chcela. Môj veľký sen... Ktorý sa blíži ku skutočnosti.
Ešte stále neviete o čo ide?

Aby pondelok nebol škaredý

17. března 2014 v 16:47 | Cilka
Vybrala som si pre vás pár vtipných videí, ktoré by vám mali zlepšiť náladu :-). No, sú síce len od dvoch youtuberov, aj tak si myslím, že sa aspoň na jednom z nich zasmejete.
Nebudem viac kecať, hlavne nejedzte a ani nepite, keď si budete videá pozerať... Rada nad zlato! :-D


Viac videí v celom článku ^^

Happy birthday for me :-D

6. března 2014 v 16:43 | Cilka
A som zase o rok staršia!

6.3. sa narodila malá Cilka, ktorá chcela v živote vždy niečo dosiahnuť a viedla vo svojom vnútri súbor rôznych myšlienok a úvah. Už odmalička žila vo svojom vlastnom svete s vlastnými pravidlami a snívala nad pekným a zaujímavým životom. Rok čo rok sa menila, či už výzorovo, alebo povahovo, ale to, že je neustáli "snílek" jej zostalo až doteraz. A teraz je tu zase o rok staršia Cilka, ktorá zažila veľa radostí a starostí a oslavuje... (a to, koľko rokov si myslíte že som dnes oslávila mi napíšete do komentárov, ďakujééém)

Hah, ale nie, teraz normálne :-D. Minulé narodky som mala dosť biedne, musím uznať...
Ten rok ubehol fakt že veľmi rýchlo a mám ich znova...
A rada by som bola, ak by ste si skúsili tipnúť, koľko rokov dnes oslavujem. Nemyslím si, že to bude pre vás tak ťažké, pretože z pár článkov ste to ako tak mohli vyčítať a ak na môj blog chodíte minimálne mesiac, budete vedieť v akom kruhu sa približne pohybovať...

Ale mám tu pre vás ešte jednu úlohu! ^^
Nikdy som sem nezvrejňovala fotky mňa, toho, ako vyzerám. Možno dva krát som zverejnila fotku, kde ste mali možnosť vidieť moje vlasy ale to je asi tak všetko :-D... Na určitého blogera si každý utvorí svoj názor a v mysli si predstaví, ako asi tak môže vyzerať. A mňa by zaujímalo, ako si predstavujete vy mňa :-).
Môžete napísať čo len chcete, od farby vlasov a ich dĺžku až po typ tváre je to všetko na vás a na vašej fantázii.
Ak sa vás zúčastní dosť, v nejakom ďalšom článku napíšem, kto sa trafil najbližšie k pravde.
Naozaj ma dosť zaujíma, ako vyzerám vo vašich mysliach, ako si ma predstavujete... No povedzte... Vy by ste neboli zvedaví?

Takže to by bolo asi všetko, teším sa na komentáre, ak nejaké budú.
A ja idem ďalej oslavovať ^^... (rozumej tak, že idem hrať Laru a napchávať sa čokoládovými medvedíkmi)

To mi proste neuveríte

5. března 2014 v 20:42 | Cilka

(novááá pesnička)

Ňo, takže...
Mám napísaný prvý diel minikomixu s Fiorou. Áno, to bolo tak veľmi neuveriteľné, pretože ako ste si mohli všimnúť, komix ste tu odomňa nevideli od začiatku roku 2014. Takže som rada, že som sa k tomu konečne dokopala, avšak prepáčte, naozaj prepáčte, ale načítate sa tam viac než dosť... Dúfam, že vás to množstvo textu príliš neodradí a nebudete sa v tom strácať. Navyše volím iný štýl písania, a to je ten, že fotky mám nafotené iba do prvého dielu ale budem vo worde písať ďalej a textu prispôsobovať fotky. Apoň sa budem môcť viac ... Rozvinúť, alebo ako by som to nazvala.
~~~
A keďže tu nejaká tá moja tvorba z fotenia real life nebola už dosť dlho, v celom článku vás čakajú tri fotky. Nebojte, ja ich v c.č. ešte detailne popíšem a poviem ich príbeh :-D.
Inak toto je nejak krátky článok na mňa... Nepáči sa mi to!

Informejšn článok, písaný vlastne iba za kresby

16. února 2014 v 1:33 | Cilka
Neuveríte, ale robím na komixe s Fiorou. Už mám aj názov komixu, aj keď nad ním ešte uvažujem, či je ten správny. Minikomix bude s mafiánskou témou, dúfam, že vás zaujme. Je to všetko ale iba v prvej fáze, nemám všetky fotky - ani zďaleka, ale ak na tom budem pomaly pracovať... Najskôr by som chcela dokončiť všetky články, ktoré majú nejaký súvis s týmito mesiacmi. Čiže minikomix s Fiorou sa bude odohrávať v zime. Potom mám v pláne nejaké fotky, ktoré možno budú mať tiež zimnejší nádych. Bohužiaľ, nejako som sa na to vykašľala a nefotila som to vtedy, kedy som mala.
~~~
Jedna baba ma prosila v komentoch o to, aby som zverejnila článok, ako dať do hry downloady. Nechcem byť odporná, ale na nete je množstvo návodov, ako na to, a pochopí ich úplne každý. A už som to aj niekoľko krát vysvetlovala. Možno taký článok napíšem, ale príde mi to celkom zbytočné. Stačí iba päť minút, vyhľadáte si to a viete, ako na to. Každopádne, uvidím.
~~~
V predchádzajúcom článku som spomínala, že pochybujem, že niekto na môj blog chodí od začiatku. A fakt som sama neverila, keď sa tam objavil koment s tým, že jedna návštevníčka ma pozná ešte z estránok. Jé, som moc rada, že sa niekto taký našiel :-).
Myslím, že som to už spomínala, ale najskôr som začínala na estránkach, pretože som sa v tom vedela orientovať a blog.cz bol vtedy pre mňa španielska dedina... Pamätám si, ako som mrmlala, keď nejaká blogerka napísala článok a bol nedokončený. He he, v preklade, všetok text sa skrýval v celom článku, ale ja som bola na toľko šibnutá, že som nevedela, že si tým kliknutím zobrazím celý článok :-D...
Estránky mali jednu veľkú chybu - mali ste tam veľmi malú pamäť. Mohli ste pridávať naozaj málo obrázkov a tak som si neskôr založila druhý blog, tiež na estránkach s pokračovaním komixov. Lenže... Potom ma napadlo, že nemôžem si neustále vytvárať nové blogy, to je hlúposť! Tak som sa odhodlala k blog.cz a na prekvapenie, tak ťažké to nebolo. Síce to nebolo zo začiatku tak prehľadné ako na estránkach, naučila som sa tu pracovať... A teraz, môj blog v auguste oslávi 4 roky, jupí :-D. Keď sa tak počúvam, príde mi to už dosť sobecké že stále rozprávam iba o mojom blogu, radšej prejdem k tým kresbám, vážne...
~~~
Neviem, čo ma to tak chytilo, ale kreslenie ma teraz dosť baví. Moja izba je už aj tak dosť oblepená kresbami a fotkami, ale mne nestačí a tak kreslím ďalej a ďalej a všetko to lepím na stenu. Mama vraví, že je moja izba hotový cirkus, ale nič si z nej nerobím. Jej sa nepozdáva ani môj nápad roztrhať si čierne rifle a neskôr v budúcnosti uvažovať nad farebnými vlasmi... Ach, tá puberta zlatá...
Fotky sú v celom článku. Pre možno takých, ako som bola v 9 (či 10?) rokoch ja, článok pokračuje nebojte, len treba kliknúť na odkaz tu vpravo dole :3... :-D

Moje blogové depky (P.S. je ich moc)

14. února 2014 v 20:45 | Cilka
Sims články = 0 bodov, tak vymýšľam, čo by som vám tu mohla napísať, ak teda nemám nič v zálohe.
Blog mám už dosť dlhú dobu, prešla som si všeličím. Hlavne tým, že ste mohli priamo vidieť, ako sa mením, ako mením názory... Ale pochybujem, že tu je niekto taký, kto chodí na môj blog od začiatku, čiže od augusta 2011.
Za tie roky som napísala okolo 400 až 500 článkov. A verte, že práve tých, ako som mávala depky a chcela som zrušiť blog je tu naozaj požehnane. Hlavne od začiatku blogovania, keď chcete neustále seknúť, pretože vám na blog chodí málo ľudí... Ja som mávala záchvaty zúrivosti hlavne z toho, že som sa dosť snažila a veľa iných blogov malo viac návštev ako ja, a pritom všetkom ich články stáli za dve veci... V podstate to tak do určitej miery zostalo aj teraz, jednoducho, niektoré blogy sa vyšvihnú hore rýchlo a naopak, ďalším blogom to dlhšie trvá. Všetko je to o pevnej vôli, a aj keď som za tie roky napísala veľa článkov s tým, že skončím s blogom, nemyslela som to vážne. Ja by som na to nemala. Aj keď sa zdá, že občas na blog zvysoka kašlem a nebaví ma to, vždy sa tá nálada vráti. Som tvorivý človek... A blog mám až príliš rada.
V podstate vám tento článok povedal, že skončiť s blogom ešte nemám v pláne. Určite nie. Pokiaľ budú nápady, nie.
Avšak aby som už konečne prešla k nadpisu článku, v tomto článku uvidíte koľko rage článkov som zverejnila, koľko krát som už chcela seknúť s blogom a koľko krát som bola nervózna. V roku 2013 toho moc nebolo, keďže ten rok som mala dosť rušný a zatiaľ v roku 2014 sa neobjavil žiadny depresívnejší článok :-D. Ale máme tu ešte len začiatok roku, tak ja verím, že nejaké určo budú ;-D.

AUGUST 2011

Šťastný nový šok! (rok)

1. ledna 2014 v 1:08 | Cilka
Nebojte sa, ja som na vás nezabudla aj napriek môjmu handykepu. (netuším ako sa to píše ale každý chápe význam a to je hlavné ;-D)
Vidím že väčšina blogov je teraz aktívna, nuž, aj ja som. Vlastne ja som aktívna 24 hodín denne... To je na zaplakanie... Ale čo iné mám robiť keď ani nemôžem, grr -.-"... Takže celý deň chatujem s kamošom a snažím sa nemyslieť na to, čo mi je.
Silvester som strávila sama, och, ako smutné... Ale nie, veľa iných ho strávilo samo :-D. Najskôr som si myslela že to bude super, ale keď nastala pol noc, už som to tak super cítiť prestala. Chcela som si odfotiť ohňostroj, ajaj... Nemôžem ísť von, som v pyžame a nemala by som sa vystavovať prílišnému hluku. Tak teda budem fotiť cez okno... Ajajaj... Všade ľudia nebudem sa vystrkovať do okna. Potom teda že kašlem na nich a pokúsim sa niečo odfotiť... Smola. Odfotilo iba čierno čiernu tmu kvôli kamošovi, ktorý sa sekol v nastaveniach a poradil mi úplnú hlúposť takže som mohla odfotiť akurát tak viete čo. Ešte k tomu som nevedela vymeniť objektív do diaľky (no stále sa učím), takže celé fotenie sa pokazilo. Ale úprimne? Je mi to jedno. Však čo už. ^w^
~~~
Rok 2013 bol pre mňa dosť prelomovým rokom. Udialo sa zaň veľa vecí, ako už aj nástup na strednú, talentovky a celá moja premena. Heh, musím uznať, že je zo mňa celkom iný človek...
~~~
Spoznala som veľa nových ľudí, aj tých menej inteligentných, ale aj tých inteligentnejších. Spoznala som nové fajn blogy a super blogerky, takže som rada :-). Aj keď blogy so sims zameraním som za rok 2013 príliš nenašla, čo ma trošku mrzí, ale čo, verím že tento rok to bude lepšie :-).
Taktiež som mala možnosť spoznať teraz už moje dvojča, najlepšieho kamoša ever. Neverím, akou náhodou sme sa spoznali. Síce tomu napredovalo menšie nešťastie spojené s nemocnicou, ale opäť sa ukázalo, že všetko zlé je na niečo dobré...
Rok 2013 avšak nebol pre mňa iba o spoznávaní nových ľudí, ale aj o strate ľudí... Či už úmrtí, alebo stratou kamarátov, pretože sme si už nevyhovovali. Najviac ma mrzí to, že som stratila moju najlepšiu kamarátku. Lenže veľmi sa zmenila a prestávala som ju mať rada. Keď som sa dozvedela, že ma za niečo iba hlúpo využila, skončilo toto pekné dlhé kamarátstvo. Našťastie neskončilo hádkou, keď sa stretneme v meste, pozdravíme sa a porozprávame, ale samozrejme že to už nie je to, čo bývalo. Zmenila sa, no aspoň tu mám moju shaw, blázna s ktorým máme spoločnú jednu vec a to je k-pop. Vždy sa všetci čudovali, ako sa my dve spolu môžeme baviť, že sme od seba tak odlišné. Či už výzorom alebo vlastnosťami. No napriek tomu si rozumieme a sme ako sestry. Aj keď priznám sa... Za tento rok sme sa stihli veľa krát dosť nepekne pohádať...
No a čo by som vám ešte takého mohla povedať? Fakt už neviem, ako vidíte, dosť som sa vám vyspovedala so súkromnými vecami ale ja som už raz taká. Začnem a píšem vám sem veci ako do denníku.
Viac mi inak vyhovuje písať na klávesnici než s perom, s perom ma vždy hrozne bolia ruky a neviem to po sebe prečítať :-D.
Okay, ja už vážne končím lebo ešte vám tu poviem aj to, čo by som nemala. Želám vám teda do nového roku len to naj naj lepšie, aby sa vám darilo, aby ste sa čo najviac priblížili ku svojmu snu hlavne aby ste boli zdravý a šťastný. :-)
Mám vás rada, aj keď tento rok som na tento blog z vysoka kašlala ale dôvody boli určené už hneď na začiatku. Tak sa teda majte a užívajte prvé hodiny nového roka.
Vidíme sa pri najbližšom článku .
A zdroj obrázka:tumblr

 
 

Reklama